 Predpokladom správneho otáčania sú ruky umiestnené na volante podľa metódy hodín "trištvrte na tri". Iba takto môže vodič zareagovať na obidve strany rovnako. |
Bezhlavé rúčkovanie po volante robí z auta neovládateľné teleso, preto je veľmi dôležité, aby vodič vedel správne a kontrolovane otáčať volantom.
Volantu by sa mala pri otáčaní dotýkať aspoň jedna ruka, počet prechytení musí byť čo najmenší. Vo všeobecnosti platí, že na korigovanie veľkého šmyku alebo obchádzanie nečakanej prekážky nepotrebujeme extrémne veľké točenie volantom. Niekedy stačí rýchle a pohotové otočenie do polovice jednej otáčky bez prechytenia rúk.
Ak pred prekážkou začneme zmätočne krútiť volantom do jednej strany, možno prekážku obídeme, nestihneme sa však "prerúčkovať" späť. To isté platí o šmyku. Veľkou "kontrou" dokážeme zvrátiť prvú fázu šmyku, ale vzápätí nastane opačný šmyk a ten sa vyrovnáva ešte ťažšie. Často sa stáva, že volant sa vyšmykne z rúk a auto ide svojou cestou.
 Na bežné manévre na ceste stačí takéto vychýlenie volantu bez prechytávania rúk. |
 S takto natočeným volantom sa dajú prechádzať ostré zákruty, obchádzať prekážky a tiež vyrovnávať šmyky. Napriek veľkému vychýleniu kolies zostáva ešte rezerva, a pritom stále nedôjde k prechyteniu volantu. |
 Ak potrebujeme volantom otočiť ešte viac, spodná ruka prechádza hore; keď sa pevne chytí volantu, vymení sa aj druhá ruka, aby sa navzájom nekrížili. |
 V záverečnej fáze ruky zaujmú svoje pôvodné rozostavenie a vodič získava plnú kontrolu nad natočenými kolesami. Je to najrýchlejší spôsob, ak chceme dosiahnuť krajnú polohu riadenia s najmenším počtom prechytení. |
