chranných konštrukcií by malo byť zvýšenie bezpečnosti. V skutočnosti môže byť dôsledok presne opačný.
Automobily sú totiž konštruované tak, aby sa kinetická energia pri čelnom náraze čo najviac absorbovala deformáciou prednej deformačnej zóny. Pridanie pomerne tuhého ochranného rámu pred vozidlo môže túto schopnosť do istej miery narušiť. Všetko samozrejme závisí od konštrukcie a spôsobu montáže konkrétneho ochranného rámu na vozidlo. Ak takýto prvok zníži deformačné schopnosti prednej časti automobilu, „odnesie“ si to v prípade čelnej kolízie s iným automobilom práve ten druhý. Jeho konštrukcia totiž musí pohltiť o to viac kinetickej energie. Naopak, pri náraze na nedeformovateľnú prekážku, akou je napríklad múr alebo masívny stĺp, narušená deformačná zóna nebude môcť dostatočne chrániť posádku vozidla s ochranným rámom pred účinkom prudkého spomalenia.
O skutočnej ochrannej funkcií rámov možno hovoriť len pri nízkych rýchlostiach, kedy môžu pri drobných nehodách zabrániť neželanému poškodeniu karosérie alebo svetlometov. Ich pôvodným účelom bola práve ochrana karosérie pri pomalej jazde ťažko priechodným terénom.
Hlavným motívom pre rozhodnutie namontovať si niečo podobné na terénne vozidlo dnes je skôr snaha zvýrazniť charakter automobilu neprehliadnuteľným doplnkom. Pre ochranný rám pri tom samozrejme platí, že rovnako ako ostatné vonkajšie súčasti karosérie nesmie mať žiadne nebezpečné hrany alebo výčnelky. Vozidlá, ktoré s takouto konštrukciou prichádzajú už od výrobcu, sú i z tohto hľadiska homologizované podľa príslušných medzinárodných predpisov. Dodatočne montovať na vozidlá možno iba ochranné rámy schválené Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. Mali by preto byť predávané s príslušným potvrdením a niesť schvaľovaciu značku MD27.
Zárukou bezpečného a technicky korektného pripevnenia ochranného rámu na automobil je podmienka, že montovať ho smie vždy iba pracovisko autorizované výrobcom rámu.
Autor: MARIÁN RYBIANSKÝ
