Popredné automobilky sveta neustále bombardujú verejnosť nápadmi v oblasti ekológie a využitia alternatívnych zdrojov paliva. S otázkami ohľadom ekologickej budúcnosti značky sme sa pri príležitosti autosalónu v Paríži obrátili na najpovolanejšieho - šéfkonštruktéra automobilky Škoda a „otca" modelu Roomster, Dr. Ing. Haralda Ludaneka.
Pri konkurenčných značkách sa stále častejšie stretávame s technológiami ako Bluetooth, aktívny tempomat či kolenné airbagy. Kedy zaujmú svoje miesto v modeloch značky Škoda?
Technológiu bluetooth nasadíme prvýkrát vo vozidlách vyšších kategórii, napríklad pri ďalšej generácii modelu Superb. Potom budú logicky nasledovať v rámci modelovej obmeny vo vozidlách Octavia a Fabia. Takže v priebehu 2 až 3 rokov bude bluetooth k dispozícii aj u Škody. Téma aktívneho tempomatu závisí od dopytu zákazníkov. Máme takýto tempomat v rámci koncernu k dispozícii, ale momentálne oň naši zákazníci nejavia záujem.
Kolenný airbag bude téma, až keď sa sprísnia požiadavky na výsledky bariérových skúšok. V tejto súvislosti ale treba povedať, že Octavia aj Fabia sú tak bezpečné vozidlá, že kolenný airbag momentálne nepotrebujeme. Samozrejme u nových automobilov je čoraz menej miesta v kabíne, do prednej časti vozidla umiestňujeme stále viac technických prvkov, vstrekovaciu sústavu, sústavu regulácie výfukových plynov. Tam potrebujeme miesto a pokiaľ bude miesta málo, kolennému airbagu sa nevyhneme. Kolenný airbag potrebujete v prípade, ak už nemáte dostatok priestoru pre ochranu vodiča a musíte ho chrániť takýmto spôsobom.
Akým smerom sa Škoda vyberie v oblasti alternatívnych pohonov? Dnes všade rezonuje vodík, hybridný pohon alebo plyn.
V alternatívnych pohonoch pôjdeme tou cestou, ktorú budú po nás vyžadovať zákazníci a čo budeme schopní ponúknuť. Teraz si poviete, že som si to trochu zjednodušil, ale existuje niekoľko možností alternatívnych pohonov. Napríklad hneď budúci rok ponúkneme prvý motor na palivo E85 (85% alkohol, 15% benzín), s ktorým bude Octavia schopná spaľovať palivo až s 85% podielom alkoholu. Týmto reagujeme na niektoré legislatívne úľavy v Škandinávii a Brazílii, kde sa alkohol do paliva bežne primiešava a stále tam pribúda vozidiel jazdiacich na tento druh paliva. V týchto krajinách to má zmysel, pretože majú infraštruktúru, pomocou ktorej sa dá alkohol ekonomicky výhodne vyrábať. To je prvý stupeň.
Druhý stupeň je ten, že sledujeme koncernovú stratégiu vo vývoji technológie na palivo získané zo zemného plynu. Toto palivo je čisté a chudobné na škodliviny. Zároveň sa ale zameriame aj na palivo získavané z biomasy. Tieto dve cesty budeme sledovať a podporovať. Biopalivá sa dajú primiešavať už dnes do nafty aj benzínu a môžu sa predávať na čerpacích staniciach, pričom predaj takýchto palív si nevyžaduje žiadnu novú infraštruktúru. Pokiaľ sa pýtate na palivové články, ja osobne nevidím reálne palivové články v sériovej výrobe pred rokom 2050, pretože zatiaľ nemáme technológiu, aby sme v aute nejakým spôsobom vedeli uložiť vodík, ktorý samozrejme treba pred tým nejakým spôsobom ešte vyrobiť.
Hybridné pohony budú k dispozícii vďaka prepojeniu s koncernom. Momentálne na týchto technológiách spoločne pracujeme, ale od sériového použitia sme ešte vzdialení, pretože nemáme k dispozícii batérie, ktoré by sme mohli pre tento účel efektívne využiť. Podľa nášho názoru ale celková energetická bilancia súčasných hybridných pohonov je, a nielen v meste, pre životné prostredie skôr negatívna. Ešte sa bude musieť veľa pracovať na tom, aby sme sa dostali k tým technológiám, ktoré na svete dnes neexistujú.
Ani jedna zo škodováckych štúdií blízkej budúcnosti automobilky nenaznačuje akým smerom sa bude ubrať vývoj ekologického pohonu. Šéf vývoja tvrdí, že priestor dostanú biopalivá.
