Osobné auto veľkého rivala Nikiho Laudu v tíme Ferrari sa na diaľnici čelne zrazilo s nákladným vozidlom. Podľa informácií talianskych médií bol 67-ročný bývalý pilot na mieste mŕtvy.
Muž s veľkými fúzami ovplyvnil vývoj F1 v 70. rokoch 20. storočia. V roku 1974 podľahol v boji o titul Brazílčanovi Emersonovi Fittipaldimu. Stotridsaťdva štartov a päť víťazstiev je bilancia pilota, ktorého predchádzala povesť bonvivána. Svojej "neresti" pretekania sa nezbavil ani po ťažkej nehode na Veľkej cene USA v roku 1980, keď v rýchlosti 280 km/h vrazil v Long Beach do múra a ochrnul.
V roku 1986 sa zúčastnil vtedajšej Rely Paríž-Dakar a pracoval jedno obdobie ako športový riaditeľ talianskej automobilky Alfa Romeo. Ešte v polovici 90. rokov sa zúčastnil s autom prerobeným na ručný plyn na pretekoch na dlhú trať a zápolení na automobilových okruhoch.
Otec dvoch dospelých dcér začal pretekať v tridsiatke. V roku 1970 absolvoval v Holandsku svoj prvý debut v F1. Vo Ferrari sa stal dvojkou vedľa legendárneho Belgičana Jackyho Ickxa. Piaty štart na domácom okruhu Monze znamenal pre Regazzoniho prvé víťazstvo. Prvú sezónu skončil na treťom mieste. V tom istom roku však získal titul na európskom šampionáte formuly 2. Po krátkom intermezze v roku 1973 v tíme BRM sa vrátil do Scuderie a v rokoch 1974-1976 zaznamenal tri víťazstvá.
Jeho ďalšími zastávkami boli stajne BRM, Ensign Ford (1977 a 1980), Shadow Ford (1978) a Williams Ford (1979). V Silverstone získal "nezničiteľný" prvé víťazstvo pre tím Williams v jeho histórii. "Clay vyjazdil pre Williams v Silverstone prvé víťazstvo v dejinách tímu. To bol asi najdôležitejší okamih našej histórie v F1. Bol to absolútny džentlmen a bolo veľkou radosťou spolupracovať s ním. Budeme na neho navždy spomínať," povedal dlhoročný tímový šéf Sir Frank Williams.
