Porovnávací test - Škoda Roomster, Nissan Note, Opel Meriva

Roomster v ringu

Škoda Roomster je nepochybne jednou z najväčších automobilových tém tohto roku. Vďaka nemu sa česká automobilka odklonila od nudného konzervativizmu a vydala sa novou cestou v dizajne aj konštrukcii vozidiel (spájanie modulov). Jej odvaha rozprúdila mnohé vášnivé diskusie, čo jej prinieslo očakávaný úspech a publicitu. Po prvej eufórii však dozrel čas na reálny život a konfrontáciu s konkurenciou.

Postavili sme ju preto proti dvom vekovo odlišným reprezentantom tohto segmentu. Jeden triedu malých kompaktných vanov zakladal, druhý do nej vstúpil krátko pred príchodom Roomstera. Dôvod, prečo ho porovnávame s vozidlami Nissan Note a Opel Meriva a nie s malými dodávkami, je jednoduchý. Roomster vznikol ako osobný automobil, čo prezrádza nielen samotná konštrukcia, vnútorná akustika, ale aj podvozok. Okrem toho všetkých troch spája nadštandardná variabilita a platforma vychádzajúca z malých automobilov.

Pohľad dovnútra
Hodnotenie interiérov sme rozdelili na dve časti, pretože jedna vec je pohľad spoza volantu a iná zo zadných sedadiel. Ako šoféri sme sa najviac stotožnili s kokpitom Roomstera. Pôsobí najsolídnejším dojmom, rozmiestnenie jednotlivých ovládacích prvkov je bezchybné a ponúka najlepšiu polohu sedenia za volantom. Sedadlá výbavy Sport majú dostatočne dlhé sedáky (pre vodičov kratšieho vzrastu až moc) aj operadlá a výborné bočné vedenie. Dobre sa v nich cítia urastenejší vodiči nielen do výšky ale aj do šírky. Jednoducho všetko zodpovedá prísnym ergonomickým predpisom koncernu VW.

Nissan sa v interiéri snaží odpútať pozornosť od niektorých lacných materiálov atraktívnym dizajnérskym stvárnením. V prípade niektorých kolegov sa mu to aj podarilo. Prvé zabuchnutie dverí a prejdené kilometre však prezradia viac. Tvrdé plasty vo dverách dosahujú úroveň Dacie, len krajšie vyzerajú. Nehovoriac o tom, že dvere sú rovnako tenké ako v Micre a prepúšťajú dovnútra hluk. Od Micry zdedil Note aj príjemnejšie veci. V prvom rade pohodlie nastupovania uľahčujúce život a pohyb vodiča v meste. Má nízky prah, veľký nastupovací otvor a sedadlá ukotvené v ideálnej výške. Predné sedáky sú ale prehnane plytké. Dámam v kostýmoch síce uľahčujú sadanie za volant, ale v zákrutách vás veľmi nepodržia. Navyše operadlá sú priúzke a objemnejšie postavy tlačia do chrbta. Nissan stratil body aj kvôli polohe za volantom. Nastavovať sa dá len sklon sedáka a volant si môžete upraviť len výškovo.

Meriva prišla na trh ako prvá z trojice a v interiéri to vidieť. Hoci nedávna omladzovacia kúra jej pomohla pripodobniť sa dizajnu súčasných modelov značky, niektoré tlačidlá a ovládače sú už tvarovo prežité. Aj povrchová úprava plastov pôsobí zastaralým dojmom. Kvalita vypracovania je ale na vysokej úrovni. Vďaka vyššiemu posedu a veľkým presklenným plochám je z nej výborný výhľad na všetky strany a výhrady nemáme ani voči sedadlám a polohe za volantom.

Inou kapitolou je sedenie vzadu. Ak sa pozeráme na autá očami zadných pasažierov, vybrali by sme si Merivu. Človek sa v nej síce cíti ako v plastovej hračke, ale posed nemá chybu. Sedí sa vyššie, s nohami spustenými dolu. Sedáky majú správnu dĺžku, šikmý sklon a licujú spolu tak dokonale, že pôsobia ako jeden celok. V Merive si vieme predstaviť sedieť 3 dospelých vedľa seba. Zadné sedadlá Nissana pôsobia v porovnaní s ňou ako krátka lavica. Miesta na nohy je dosť, na hlavu tiež a prístup dozadu je rovnako skvelý ako dopredu. Variabilita interiéru je však už prekonaná. Posuvnú lavicu ako celok dnes ponúka kadekto. Meriva prišla so samostatne posúvateľnými a sklápateľnými sedadlami už pred rokmi a dodnes jej systém Flex Space úspešne konkuruje aj novším autám.

Priestor na zadných sedadlách Roomstera je vo všetkých smeroch kráľovský. Pochvalu si zaslúži výborný výhľad daný ukotvením zadných sedadiel o 46 mm vyššie a bohatým presklením. Veľký dôraz bol kladený aj na variabilitu, a to nemám na mysli len tri samostatne posúvateľné, sklápateľné a vyberateľné zadné sedadlá, ale napríklad plató batožinového priestoru, ktoré má dve polohy a dá sa využiť na niekoľko spôsobov. V prípade mladej rodiny poslúži okrem iného ako prebaľovací pult pre batoľa (spodná poloha). Naopak sporné ostávajú zadné sedadlá. Podľa nás sú pre dospelého príliš úzke a krátke, nehovoriac o strednom, na ktoré by sme dieťa usadili len do istého veku. Manipulácia so sedadlami je veľmi ľahká, objem batožinového priestoru zasa rekordne veľký. Má najnižšiu nakladaciu hranu, ale chýba mu viac vnútornej šírky. Najideálnejší pôdorys kufra má Opel. Nissanu uberá z miesta pre batožinu dvojitá podlaha, kvôly ktorej je najmenší a najmenej praktický.

Praktická skúška
V zrýchlení a elasticite jasne exceloval Nissan, ktorý akoby súťažil vo vlastnej kategórii. Jeho motor je typický Japonec, s vyslovene športovým charakterom, ostrými reakciami na zošliapnutie akcelerátora a húževnatým ťahom až po obmedzovač. S týmto agregátom je Note o triedu lepšie auto a vďaka dlhšiemu rázvoru sa s jeho výkonom 81 kW/110 k dokáže oveľa lepšie vysporiadať než malá a krátka Micra 160 SR. Japonský motor je ďaleko pred európskymi aj v spotrebe. Nissan si zapýtal 6.3, Opel 7.4 a Škoda 7.6 l/100 km. Naopak medzi jeho necnosti patrí hluk. Má pre japonské autá typický, zdravý ostrý zvuk.

Druhé miesto za pohonnú jednotku patrí Roomsteru. Zážihový štvorvalec 1.6 16V (77 kW/105 k) plní v motorovej palete mladoboleslavskej novinky úlohu najvýkonnejšej motorizácie, no treba povedať, že s tuhou a ťažkou karosériou Roomsteru má viac práce ako sme očakávali. Podľa papierov je len nepatrne ťažší ( 1.180 kg) než Nissan (1.165 kg), ale v reáli sa nám to zdalo byť viac. Pri obsadení 2 pasažiermi je jeho dynamika ešte uspokojivá, ale akonáhle sa trochu naplní, jeho športové ambície sa znižujú. V tejto objemovej kategórii sme už zažili aj čipernejšie motory. Navyše ani jeho akustika v otáčkach nie je  oslnivá. Podobne ako naftový motor 1.9 TDI sa nám zdá byť slabšie odhlučnený než v Octavii.

Benzínový motor Merivy nás sklamal. Jeho výkon 77 kW/105 k vyzerá síce slušne, ale kvôli ťažkému sprevodovaniu a elektrickému akcelerátoru za ostatnými priepastne zaostáva. Dlho mu trvá kým sa dostane do otáčok, zvlášť na 4. a 5. prevodovom stupni. Jeho silnou stránkou je najlepšia kultúra chodu a druhá najnižšia spotreba.

Brzdné skúšky prekvapivo najlepšie a s najväčším kľudom zvládol Roomster. Napriek bubnovým brzdám vzadu skončil druhý Nissan, ktorý bol pri brzdení z rýchlosti 100 km/h ale najmenej pokojný a vybočoval zo stopy. Meriva sa správala oveľa kludnejšie a držala zvolený smer, hoci zastavila o 2 m neskôr. Poslednou disciplínou bolo meranie vnútorného hluku. Podľa očakávania akustický komfort je silnou doménou Merivy, ktorá nielen pri nízkej ale aj diaľničnej rýchlosti (vtedy viac vystupuje do popredia aerodynamika vozidla) dosiahla výrazne najnižšie hodnoty vnútorného hluku. V niektorom prípade činil rozdiel medzi ňou a Nissanom až 5 dB. Striebro si tentokrát odniesla Škoda Roomster.

Po meraniach sme všetky tri vozidlá prevetrali na 300 km dlhom okruhu po cestách rôznej kategórie a potrápili klasickým losím testom. Najpokojnejšie sa v kritických situáciách správa Roomster, ktorý ťaží z dlhého rázvoru a širokého rozchodu zadných kolies (náprava z Octavie Tour). Kto by čakal, že kvôli vysokej streche sa Roomster bude viac nakláňať a trpieť na stabilitu, ostane milo prekvapený. Zásluhou dobre rozloženej hmotnosti, pomerne nízkeho ťažiska a tuhej karosérie sa najpresnejšie ovláda a na zvládnutie kritickej situácie si vyžaduje najmenej šoférskeho umenia. Príjemne prekvapil aj Nissan , pri jeho losom teste sa vôbec netreba sústrediť na prenos hmotnosti a vplyv výšky karosérie. Jeho jazdné vlastnosti sú vyslovene športové, ale iba do určitej hranice. Je citlivý na záťaž a vo vysokých rýchlostiach sa v ňom vodič necíti tak isto ako v novej Škode. Meriva je najvyššia s najvyšším ťažiskom a najvyšším profilom pneumatík a preto je v kritickej situácii najviac náchylná na pretáčavý šmyk. Pokiaľ sa ale na ňu pozrieme z pohľadu rodinného auta, komfortu ovládania a odhlučnenia interiéru, páči sa nám viac než Nissan. Riadenie v slalome funguje rovnako pri akejkoľvek rýchlosti. Veľmi dobre sa s ňou manévruje v meste.

Resumé

Najviac pozitívnych vlastností má Roomster, ktorý boduje hlavne veľkosťou a variabilitou vnútorného priestoru, najlepším a najbezpečnejším podvozkom a celkovo veľmi solídnym dojmom z karosérie a interiéru. Hoci jeho tvary vzbudzujú rôzne názory, za odvážnym a neopozeraným dizajnom sa ukrýva stále poctivo vyrobená a praktická Škoda, na aké sme si za posledné roky už zvykli. Za dané peniaze je to najlepšia voľba pre slovenské rodiny. Medzi mínusy Škody Roomster patrí priúzke zadné sedadlo v strede a slabo odhlučnený motor.

Druhé miesto Merivy dokazuje, aká pokroková musela byť v čase príchodu na trh, keďže jej systém sklápania a posúvania zadných sedadiel Flex Space dokáže ešte aj dnes držať krok s konkurentmi. Z testovanej trojice je najkultivovanejšia, najtichšia, s veľkou dávkou priestorového a jazdného komfortu. Ponúka výborné sedenie na zadných sedadlách a dostatočne veľký aj široký batožinový priestor. Jej interiér už ale pôsobí trochu zastaralo, motor je v porovnaní s ostatnými dosť lenivý a vplyvom vysokého ťažiska nie je v kritických situáciách až natoľko suverénna ako Roomster.

Nissan končí posledný kvôli úsporám na nepravých miestach. Máme tým na mysli lacné výplne dverí, slabé odhlučnenie interiéru aj motora, zadné bubnové brzdy hoci motor dáva najväčší výkon a pre mladé rodiny nepoužiteľný kufor, pretože ak doň dáte zložený kočiar, nič viac sa doň nevmestí. Motor je skvelý po stránke dynamiky aj spotreby, podvozok patrí k lepším ale v hraničných situáciách a vo vysokých rýchlostiach na Roomster nemá.

Kufor Roomstera (450/1.555 l) má najnižšiu nakladaciu hranu a vysoký vstupný otvor.

Devízou batožinového priestoru Merivy (415/1.410 l) je šírka a pravidelný tvar.

Nissanu ukrajuje z objemu (280/1.332) dvojitá podlaha. Nepoteší ani najvyššia nakladacia hrana.

Interiér Nissanu je prehľadný a dobre vybavený. Nápadité stvárnenie maskuje slabšiu kvalitu niektorých materiálov.

Zastaralý interiér Merivy oživili v rámci faceliftu sviežejšie farby. Z auta je výborný výhľad, kvalita ostala na úrovni.

S pracoviskom vodiča v Roomsteri sme sa stotožnili najviac. Pôsobí najsolídnejším dojmom a všetko je ako má byť.

Plató v kufri Roomstera dobre poslúži aj ako prebaľovací pult.

Zadné sedadlá Merivy sa dajú samostatne posúvať aj sklápať do podlahy.

Tomu hovoríme jednoduchý prístup k reflektoru. Výmenu žiarovky v Nissane Note zvládne aj bežný motorista.

Škoda ponúka najviac miesta na šírku. Ak usadíte deti do detských sedačiek, vďaka ukotveniu zadných sedadiel o 46 mm vyššie a nízkej spodnej hrane veľkých bočných okien budú mať výborný výhľad dopredu aj do strán.

Opel je dobrý zlatý stred. Vnútornou šírkou sa radí medzi Škodu a Nissan, veľkosťou presklenných plôch tiež. Zadné sedadlá však majú najlepšiu veľkosť i tvar a ich systém sklápania a posúvania dokáže konkurovať aj dnešným novinkám.

 
Nissan je vo vnútri najužší a najslabšie presvetlený, ale cez doširoka otvárateľné dvere a veľký vstupný otvor sa doň najľahšie nakladajú detské sedačky. Zadná lavica je pre dospelých trochu prikrátka.

Porovnávací test - Škoda Roomster, Nissan Note, Opel Meriva (10 fotografií)