BMW M6 – si naozaj dobrý šofér?

Pri pohľade na výrazné črty M6 môže aj zdatnému šoférovi prebehnúť mráz po chrbte, pretože skrotiť superšportové auto s výkonom 507 koní nemusí byť vôbec jednoduché. Pred usadením za volant zvíťazí túžba nad strachom. Aké to je šoférovať 507 koní ?

Vitaj frajer
Potenciál BMW M6 dávajú najavo široké blatníky, štvorica výfukov, veľké chladiace otvory v prednom nárazníku a fakt decentné disky kolies obuté do extra širokých pneumatík rozmeru 285/35 ZR19 (vzadu). Na dlhé obdivovanie pri krátkom teste, kedy budeme odpočítavať minúty spolu strávené, nie je čas. Preto radšej nastavíme sedadlo s pneumatickým dofukovaním bočnej opory presne na rozmer chrbta vodiča a štartujeme desaťvalcový motor objemu päť litrov. Samozrejme tlačidlom ako to v autách pripomínajúcich pretekárske stroje býva zvykom.

Koľko má na tacháči ?
Odpoveď na chlapčenskú otázku našich čias vyrazí dych aj dospelákom. Keby nemalo BMW M6 obmedzovač rýchlosti na 265 km/h, išlo by vraj pekne cez tristo. Zorientovanie sa v známom interiéri prebehne rýchlo, veď na rozdiel od normálnych BMW sú tu iné prístroje s rýchlomerom do 330 km/h a otáčkomerom do 9000 ot./min. Aj radiaca páka prevodovky SMG a jej okolie je trochu iné. Na prvé kilometre postačí aj automatické radenie a zapnuté stabilizačné i trakčné systémy. Interiér by mohol mať v sebe viac športovej originality, hoci podstata auta je úplne niekde inde. Stačí prejsť pár kilometrov.

Ukryté kilá
V miernom automatickom režime funguje M6 ako každé iné luxusné Coupé s trochu tvrdším podvozkom. Prvé prekvapenie však prichádza v podobe dobre zamaskovanej hmotnosti 1710 kg. Na pomery tak silného auta to nie je veľa, navyše v zákrutách sa vďaka regulovateľnému pruženiu karoséria takmer nenakláňa. BMW sa zatiaľ tvári ako hračka, ktorá chce ísť za každú cenu von z mesta.

Druhá tvár
Auto sa v uliciach mesta šklbe a nechce pokorne znášať nízke rýchlosti a preradenia pod plynom. Až po výjazde na vidiek tlačidlom navolíme najrýchlejšie preraďovanie, najtvrdší režim nastaviteľných tlmičov a tlačidlom „Power“ aktivujeme plný výkon motora. K prednostiam sekvenčnej prevodovky SMG prisudzujeme tvrdé preradenia prenášajúce sa do svorného „M“ diferenciálu zadnej nápravy. S jeho činnosťou sme úplne spokojní, pretože funguje ako v pretekárskom aute a najlepšie po vypnutí stabilizačného systému. Vtedy zadná náprava aj v šmyku tlačí auto do zvoleného polomeru zákruty.

Amatér
Už v prvý deň sa vodič začne správať ako obyčajný rojko, ktorý chce dopredu vystreliť čo najrýchlejšie, rýchlo radiť a navodiť mierne odlepenie prehnaným plynom voči danej rýchlosti. Pritom na využitie daností podvozka doplnených silou motora zabúda. Ach my amatéri. S M6 sa začína inak, vykrajovaním zákrut, hľadaním správnej stopy, s očami upretými na ceste, prípadne Head up displeji, ktorý premieta na čelnom skle otáčky, zaradený prevodový stupeň a rýchlosť. Zvlášť údaje o rýchlosti sú až prekvapujúco vysoké. Do ostrých zákrut v horách sa treba oprieť najskôr podvozkom a potom tlačiť na plyn. Vtedy dosiahne záťah motora úplne iný rozmer a namiesto stresu z hodín pod plynom pri neadekvátnej rýchlosti sa päťstokoňové auto ovládateľne kĺže vpred. Toto auto sa patrí ovládať hlavou.

Rana od chrbta
Dosiahnutie stokilometrovej rýchlosti z pokoja za 4,6 sekundy znamená odolávať rázom sekvenčnej prevodovky a ťahu motora do krčnej chrbtice. Opojný pocit zo zrýchlenia najlepšie vyjadruje dosiahnutie dvestokilometrovej rýchlosti za 14,5 s. Vďaka radeniu na volante, head up displeju a automatickému stmievaniu diaľkových svetiel netreba spustiť ruky z volantu a oči z cesty. Jedinou slabinou pre BMW M6 sú vyjazdené koľaje ciest. Tu sa príliš experimentovať nedá, najmä v dynamike vlastnej autu. Pod kapotou auta a odľahčenou kevlarovou strechou našla miesto tá najlepšia technika, ale prečo nie, za päť miliónov to človek čaká.

Päťstosedem
Niekoľkonásobný držiteľ titulu Motor roka s výkonom 507 koní a krútiacim momentom 520 Nm nepotrebuje zvláštny komentár ani siahodlhú oslavnú pieseň. Ladený desaťvalec s nádherným zvukom urobí z vodiča začiatočníka, ktorý má rešpekt tlačiť plyn na podlahu. Každý valec má samostatnú škrtiacu klapku ako pretekársky motor.

Vďaka
Kolegovia, ktorí jazdili s BMW M6 už skôr, tvrdili, že bojovali s hmotou auta a nedotáčavosťou. Myslím však, že bojovali skôr sami so sebou. Možno trochu menšie prerušenia ťahu motora sme čakali od sedemstupňovej prevodovky SMG Drivelogic. Inak jazda, hoci veľmi krátka, vo vysnívanom aute v ničom nesklamala.


Naše hodnotenie

Pohľad do kokpitu vôbec nenaznačuje, že toto relatívne luxusné auto jazdí takmer ako Ferrari F430. Potenciál BMW M6 odhaľuje akurát tachometer ciachovaný do 330 km/h.


Radenie pri volante padne vhod, pretože toto auto sa šoféruje výlučne dvomi rukami. Tuhé riadenie kladie odpor a pri plnom zrýchlení a vypnutej stabilizácii sa oplatí držať opraty v rukách.


Na prevodovku SMG a jej prejavy si treba zvyknúť. Tlačidlami v jej okolí nastavíte rýchlosť preraďovania, tvrdosť tlmičov, činnosť stabilizačného systému a režim motora. Po aktivovaní funkcie Power dosiahne motor namiesto bežných 400 koní až 507.








Čarovné a programovateľné tlačidlo „M“. V závislosti od naprogramovaných funkcií možno charakter nastavenia auta (podvozok, rýchlosť radenia, režim motora) nastaviť jediným tlačidlom.

Svorný „M“ diferenciál funguje ako v pretekárskom aute a najlepšie po vypnutí stabilizačného systému. Vtedy zadná náprava aj v šmyku tlačí auto do zvoleného polomeru zákruty. na bežné spestrenie stačili aj takéto jemné drifty.

BMW M6 – si naozaj dobrý šofér? (13 fotografií)