Citroen C4 1,6 HDi na ceste do Monte Carla

Napriek tomu, že Citroen C4 je na našom trhu dostupný už dlhší čas, ešte stále dokáže prekvapiť niektorými technickými riešeniami. Na model C4 vo verzii dvojdverového kupé nadväzuje rally úprava C4 WRT, s ktorou sa vynikajúco uviedol Sebastien Loeb na prvom tohtoročnom preteku seriálu WRC. My sme si vo Francúzsku mimoriadne populárnu cé-štvorku otestovali v päťdverovej úprave s vynikajúcou kombináciou naftového motora 1,6 HDi s poloautomatickou sekvenčnou prevodovkou s ovládaním na volante.

Citroen C4 je charakteristickým modelom, ktorý odráža šarm a osobitosť francúzskeho dizajnu automobilov. Veľmi výrazná je predná maska s pretiahnutými reflektormi, v ktorých je zaujímavo riešené parkovacie osvetlenie. Rovnako  pôsobí aj zadná skupina svietidiel, v ktorých sú umiestnené svetlovody vytvárajúce zaujímavý efekt. Testovaný model mal celo presklenú strechu, ktorá síce presvetlila interiér, no nedala sa otvoriť.

Interiér vozidla pôsobí na prvý pohľad kompaktne, no na dlhšej ceste sme si všimli niekoľko nedostatkov. Auto sme testovali plne obsadené štyrmi dospelými osobami, ktoré na predných a zadných sedadlách precestovali v priebehu štyroch dní viac ako 3500 kilometrov po rôznych druhoch ciest. Musíme priznať, že Citroen C4 nie je to pravé orechové na dlhé trasy pre cestujúcich s výškou nad 190 cm, i keď jeho vnútorný priestor zodpovedá štandardom v danej triede. Príliš veľa komfortu sa nedostáva nielen cestujúcim vzadu, ale napríklad aj vysokému šoférovi. Na pracovisku vodiča je obmedzujúci stredový panel, ktorý otláča koleno pravej nohy. Vzadu je potom pri maximálne posunutých sedadlách nedostatok priestoru pre nohy, ale vďaka postupne klesajúcej zadnej časti auta aj malá rezerva priestoru nad hlavou. Na dlhšej trase sme pocítili aj absenciu viacerých odkladacích priestorov, napríklad praktických kapsičiek na zadnej strane sedadiel.

Ústredným prvkom interiéru je centrálny displej, na ktorom sa zobrazuje aktuálna rýchlosť a ďalšie údaje. Citroen pri jeho konštrukcii zvolil netradičné využitie svetla z čelného skla, ktoré displej presvetľuje. Tým je mimoriadne dobre čitateľný aj vtedy, keď do interiéru svieti prudké slnečné svetlo. Škoda len, že konštruktéri rozdelili zobrazované informácie do troch veľkých displejov na rôznych miestach – na stredovom stĺpiku volantu je displej s otáčkami a informáciou o aktuálne zaradenej rýchlosti a na strednom paneli ešte hlavný informačný displej palubného počítača a autorádia. Šofér teda musí v niektorých situáciách doslova behať očami na tri rôzne miesta. Praktickejší nám potom pripadal podobne riešený jednotný displej v Renaulte Espace.
Mimoriadne dobrý dojem na nás zanechal volant. Citroen opäť priniesol inováciu v pevnom strede, okolo ktorého sa otáča veniec. Sprvu sme boli presvedčení, že toto konštrukčne netradičné riešenie môže šoféra rušiť, no po pár kilometroch sme sa s novým ovládaním dokonale zžili. Dokonca musíme skonštatovať, že toto riešenie núti šoféra držať volant oboma rukami, zbavuje ho zlozvykov z nesprávneho držania a prispieva k vyššej bezpečnosti jazdy.
Kožou obšitý volant má zároveň dostatočne hrubý veniec a výborne sa drží v ruke.
Pochvalu si zaslúžia aj dokonale riešené ovládacie prvky na volante, ktoré nám pripadali podstatne ovládateľnejšie, ako rôzne dodatočné ovládacie páčky pod volantom v iných autách.
Ostatné ovládacie prvky v aute sú dobre dostupné, problém je len s nastavením sklonu svetiel za jazdy, no ako sme si všimli, je to neduh všetkých francúzskych áut. Ovládač je totiž zväčša umiestnený na ľavej strane vedľa volantu, no príliš nízko na to, aby ho šofér nahmatal a zároveň sledoval, akú polohu nastavuje. Ku komfortu vodiča prispieva aj výškovo nastaviteľné sedadlo i volant.

Citroen C4 vo verzii VTR s robotizovanou prevodovkou je v kombinácii s motorom 1,6 HDi mimoriadne dobrou voľbou, predovšetkým v mestskej prevádzke dokáže táto prevodovka významne zvýšiť komfort jazdy. Aj keď nás trochu nemilo prekvapil trochu razantnejší spôsob automatického preraďovania rýchlostných stupňov, ktorým sa robotizované prevodovky predsa len odlišujú od plných automatov, k práci prevodovky sme nemali najmenšie výhrady. Dokonca tí, ktorým môže prekážať malé omeškanie pri radení prevodových stupňov, môžu prevodovke pomôcť manuálnym doradením na volante. Prevodovka funguje v dvoch základných režimoch – plne automatickom, keď do jej riadenia netreba zasahovať, a v manuálnom, keď si vodič rýchlosti radí sám buď ovládačmi pri volante alebo pohybom páky vpred a vzad. Šesť rýchlostí prevodovky robí zázraky so spotrebou a dokáže motor držať v nižších otáčkach.

Motor 1,6 HDi s výkonom 110 koní patrí k tomu najlepšiemu, čo koncernové autá momentálne ponúkajú. Má mimoriadne kultivovaný chod bez vibrácií do kabíny, je výborne odhlučnený a predovšetkým – veľmi príjemne prekvapí úspornou prevádzkou. Počas testu sme absolvovali trasu dlhú 3500 km, z toho asi 700 km sme s autom prekonávali serpentíny vo francúzskych horách. To všetko pri plnom obsadení. Štýl jazdy sme prispôsobovali podmienkam na ceste, v Nemecku sme na diaľnici bez rýchlostných obmedzení bez problémov dosiahli rýchlosť 180 km/h a aj pri jazde v kopcoch sme zvolili skôr testovací, ako úsporný štýl jazdy. Napriek tomu sa priemerná spotreba nedostala vyššie ako na 6,2 litra nafty na 100 kilometrov. Podľa údajov výrobcu možno pri ľahkej nohe na plyne dosiahnuť ešte lepšie hodnoty – 5,8 litra v meste a 4,5 litra nafty na 100 km v kombinovanej prevádzke. Napriek počiatočnej nedôvere si motor dokázal udržať pružný záber aj pri plnom obsadení auta a oceňujeme aj výborný ťah od nízkych otáčok. Po dôkladnom teste jazdných vlastností môžeme smelo potvrdiť, že tento motor predstavuje momentálne najlepšiu alternatívu pre všetkých, čo v aute očakávajú pružný, no úsporný motor na rodinnú jazdu.

Oceniť musíme aj jazdné vlastnosti – Citroen C4 v sebe nezaprie športového ducha. Tuhý podvozok výborne drží aj pri razantnom prejazde zákrut. Celkový dobrý dojem z jazdných vlastností skazili len tvrdé tlmiče na zadnej náprave, ktoré pri prejazde nerovností vydávajú do kabíny prekvapujúco hlasný a nepríjemný zvuk. Možno nezvyk a možno aj dizajn zvažujúcej sa zadnej kapoty auta nás obmedzoval vo výhľade pri cúvaní, oveľa lepšie poslúžili veľké spätné zrkadlá a parkovací asistent.

Citroen C4 vyjadruje osobitosť svojho majiteľa nielen netradičným dizajnom, ale aj výborne zladenou výbavou s množstvom technických vychytávok, ako je napríklad tempomat druhej generácie či autorádio so zabudovanou bezdrôtovou Bluetooth sadou na telefonovanie. Nie je to síce typické rodinné auto pre štyroch dospelých, no napríklad rodine s malými deťmi bude nepochybne dostatočne vyhovovať. Robotizovaná prevodovka uspokojí nielen tých, čo požadujú pri jazde komfort, ale aj tých, ktorí chcú mať auto za každých okolností pod kontrolou.

Naše hodnotenie