Diaľničné obchvaty a vstupy do veľkomiest ako Paríž, Frankfurt, Viedeň, či Ženeva sa bez aktívneho riadenia spôsobu dopravy nezaobídu a kontinuálne riadia rýchlosť kolóny už niekoľko desiatok kilometrov pred vstupom na obchvat.
Na Slovensku automatické riadenie dopravy na základe informácií o hustote premávky a ďalších vstupných údajov neexistuje. Dokonca nemáme ani centrálny dispečing schopný riadiť a meniť nové elektronické dopravné značky na obchvate Bratislavy. Na vstupe do hlavného mesta od Trnavy aj na samotnom obchvate vznikajú kolóny, ktorým by sa dalo predísť rýchlejším zásahom do dopravného značenia. Problém nie je ani tak v technickom zabezpečení, ako v legislatíve.
Podľa u nás platného zákona môže do riadenia premávky na diaľnici zasahovať výlučne diaľničná polícia, presnejšie správca komunikácie. Potrebuje na to však súhlas polície, lebo rozhodovacie kompetencie má iba ona a po preskúmaní vzniknutej situácie môže vydať rozhodnutie o zmene dopravného značenia. Aby sa na elektronickom značení objavila namiesto osemdesiatky šesťdesiatka, treba na to niekoľko desiatok minút. Polícia tlmočí svoje rozhodnutie dispečingu diaľničnej spoločnosti telefónom a dispečing vykoná zmenu.
Riadenie cez telefón
Bratislava a komunikácie na území mesta vrátane diaľničného obchvatu a mostov cez Dunaj sa javia ako veľký rizikový dopravný uzol bez spoločného riadiaceho centra, ktoré by prevzalo plnú zodpovednosť za riadenie a chod dopravy. Každý subjekt má vlastný dispečing na inom mieste a zásahy do dopravy sa uskutočňujú iba na základe telefonátu od dopravnej polície. Tá musí zhromaždiť informácie od záchranných zložiek a vyslaných hliadok diaľničnej polície.
„Štát sa dlhé roky neúspešne snažil nájsť riešenie, ale zatiaľ sa nič lepšie ako komunikácia cez telefón nevymyslelo,“ povedal Marcel Jánošík, hovorca diaľničnej spoločnosti. Jánošík ďalej dodal, že k zmene legislatívy zatiaľ nedôjde. Za východisko považuje existenciu jedného centrálneho dispečingu, kde by sedeli všetci zainteresovaní.
Policajt je iba na dispečingu tunela, kde jeho prítomnosť - spolu so záchrannými zložkami – vyplýva priamo zo zákona. Bratislavský tunel Sitina bude mať podobne ako Branisko vlastný dispečing, avšak bude zaradený do budúceho inteligentného dopravného systému na území Bratislavy.
Mýto prinesie informácie
Po vzore okolitých krajín bude aj na Slovensku sprevádzkované elektronické mýto s vybudovaným systémom dozoru. Ten nebude slúžiť iba na výber diaľničného mýta, ale aj na monitorovanie dopravy a plnenie úloh bezpečnosti štátu. S elektronickým mýtom pre nákladnú dopravu sa počíta od roku 2009, pre osobné autá až neskôr v rámci budovania európskeho satelitného navigačného systému Galileo.
Elektronické zariadenia na monitorovanie dopravy a kontrolu mýta budú pevne zabudované na oceľových portáloch alebo osadené na mostoch. Prvých 10 kontrolných brán bude na existujúcich úsekoch diaľnic D1 a D2 a na rýchlostnej komunikácii R1 v blízkosti čerpacích staníc. Okrem lepšej ochrany zariadenia pred vandalmi to bude výhodné aj preto, lebo nie všetky vozidlá budú po zavedení elektronického mýta vybavené palubným systémom - platobné miesta budú práve v objekte čerpacej stanice.
Výhody aktívneho riadenia dopravy
- okamžité riešenie krízovej situácie
- prevencia dopravnej zápchy
- urýchlené uvoľnenie kritického úseku
- včasné varovanie vodičov
- rýchle odklonenie dopravy
- prevencia prípadných ďalších dopravných nehôd
Tunely fungujú ako samostatné jednotky s vlastným dispečingom a záchranárom, dispečerom a policajtom na jednom mieste. Tunel Sitina má byť napojený na nový dopravný systém diaľničného obchvatu mesta, aby spolupracoval s elektronickým značením na obchvate.
Vodičom môže pomôcť TMC
Plynulosti premávky na rizikových úsekoch môže okrem svetelného značenia pomôcť aj informovanosť vodičov. RDS už dávno patrí k štandardu dobrého autorádia a ponúka široké možnosti využitia v dopravne vyspelých krajinách. Identifikáciu rádiostanice, interpreta skladby, prípadne názvu vysielaného programu dnes stále častejšie doplňuje TMC (Traffic Message Chanel).
TMC má oproti klasickému dopravnému servisu výhodu, keďže ten môže vodič prepočuť, nemusí mať pustené rádio, prípadne môže časom na informáciu zabudnúť. TMC prichádza do vozidla prostredníctvom navigačného systému, ktorý ho spracuje a dá vodičovi na známosť. Navigačný systém okamžite vypočíta alternatívnu trasu a radí vodičovi tak, aby prišiel do cieľa bezpečne a čo najskôr.
Slovensko nemá inteligentný systém poskytovania dopravných informácií motoristom on-line. Moderné autorádiá aj navigačné systémy sú už pripravené na prijímanie kódovaných dopravných TMC správ priamo z dispečingu, ale takéto vysielanie funguje iba v motoristicky vyspelejších krajinách.
Dôležité údaje, ktoré zbierajú monitorovacie dopravné zariadenia, záchranné služby, prípadne ich nahlasujú motoristi, sa sústreďujú v ústrednom centre dopravných informácií. Odtiaľ sa dostávajú k poskytovateľom dopravných informácií a tí ich zakódujú do TMC správ.
