Rely na vlastnej koži

Automobilové rely súťaže sú stále považované za najkrajšiu a najťažšiu disciplínu motoristického športu. Napriek tomu ich podstata zostáva pred zrakom širokej motoristickej verejnosti ukrytá. Aká je rely v skutočnosti sme si vyskúšali na vlastnej koži, za volantom súťažného auta počas nedávnej Rallye Matador Tatry.

Automobily určené pre rely sú rozdelené podľa stupňa povolených úprav do dvoch hlavných skupín A alebo N. V skupine A sú povolené rozsiahle úpravy motora, prevodovky, podvozka, bŕzd a karosérie. Okrem iného môžu mať vozidlá skupiny A aj špeciálnu sekvenčnú prevodovku, ktorá preraďuje bez stláčania spojky jednoduchým pohybom páky vpred alebo vzad, ako pri počítačovej hre.
V rámci A skupiny existujú ešte špeciálne kategórie ako WRC (World Rally Car) alebo Super 1600 s mimoriadne rozsiahlymi úpravami. Napríklad WRC s pohonom všetkých kolies a predpísaným maximálnym výkonom 300 k už môže mať radenie na volante ako Formula 1. Stále populárnejšie vozidlá kategórie Super 1600 s objemom motora do 1,6 l majú špeciálny podvozok, pohon prednej nápravy, výkon motora okolo 240 k, hmotnosť iba 1000 kg a šesťstupňovú sekvenčnú prevodovku. Vo výsledkoch sa preto často objavujú hneď za vozidlami kategórie WRC.


Lacnejšie „enko“
V skupine N sú vozidlá s menšími a presne vymedzenými úpravami, teda ide o spoľahlivejšie, pomalšie a zároveň lacnejšie alternatívy pretekania. Na stavbu pretekárskeho vozidla skupiny N sa najčastejšie používajú športové autá silné už v sériovej verzii ako napríklad Mitsubishi Evo alebo Subaru Impreza STi. V nižších objemových triedach sú vhodné na prestavbu malé výkonné autá. Vozidlá skupiny N dominujú národným šampionátom, najmä kvôli cenovej prístupnosti.

Absolútni víťazi
Aby mohli bojovať o prvenstvo aj pretekári na autách s nižším objemom motora, skupiny sú ešte rozdelené do tried podľa objemu motora. Slovenské agentúry obyčajne vo výsledkových servisoch uvádzajú iba absolútnych víťazov, čo je škoda, lebo boje v rôznych triedach bývajú často nemilosrdnejšie ako v absolútnom poradí.

Triedy podľa objemu

Čo nesmie autu chýbať

Príprava na preteky
Rely je v prvom rade tímový šport s výsledkami závislými na celom tíme, počnúc prípravou auta, logistikou, servisom, atmosférou a končiac jazdou na rýchlostných skúškach. Napríklad prípravu na 38. Rallye Matador sme začali v utorok prevzatím itinerárov tratí a presunov. V hrubých zväzkoch sú podrobne opísané jednotlivé presuny medzi rýchlostnými skúškami a časovými kontrolami. V presne stanovenom čase môže posádka s označeným tréningovým vozidlom prejsť trikrát úsek rýchlostnej skúšky, ktorá sa pôjde v pretekoch na čas. Pri prvom prejazde jazdec diktuje spolujazdcovi poznámky tzv. rozpis, ktorý bude zase v preteku spolujazdec diktovať vodičovi. V ďalších prejazdoch príde na rad kontrola správnosti rozpisu.

Spolujazdec
Jazdec súťažného auta by bez dobrého navigátora nemal šancu uspieť. Jednak spolujazdec od štartu rely až do cieľa sleduje čas, riadi príjazdy do časových kontrol a stará sa o to, aby posádka bola všade na čas. Oddych nemá ani v servise, pretože kontroluje prácu mechanikov, pripravuje itinerár na ďalšiu skúšku a jedným okom stále sleduje hodiny, pretože oneskorený alebo predčasný výjazd zo servisu znamená penalizáciu. Spolujazdec je väčšinou ten, ktorý musí odviesť tvrdšiu fyzickú prácu pri výmene defektu na trati, aby sa jazdec neunavil.
Napokon pred štartom meranej rýchlostnej skúšky musí spolujazdec vymeniť itinerár prejazdov za podrobný rozpis zákrut a zveriť sa do rúk šoféra. Štart v rýchlostnej skúške možno obrazne považovať za štart kozmickej lode. Okrem klasického „countdownu“ majú kozmická loď s rýchlostnou skúškou ďalšie spoločné veci. Posádka prechádza do stavu absolútnej dôvery a tranzu, z ktorého sa dostáva späť na zem až po prejdení cieľovej fotobunky. Potom začnú vnímať tváre okolostojacich ľudí, pretože dovtedy museli bezchybne a sústredene komunikovať v letiacom aute.

Dobrý rozpis
Televízne zábery priamo z rýchlostnej skúšky, ktoré vídavame najčastejšie, nám vlastne ukazujú špičku ľadovca, kvôli ktorému sa to všetko ostatné robí. Jazdec nemá priestor a čas na to, aby sa naspamäť naučil celú trať (sto až dvesto kilometrov rýchlostných skúšok) ako pilot formuly len jeden päťkilometrový okruh, po ktorom krúži do bezvedomia.


Merané úseky si možno podľa pravidiel prehliadnuť iba trikrát, teda napísať a skontrolovať rozpis, ktorý je základom úspechu. Vo všeobecnosti asi neexistuje ideálna forma rozpisu, pretože je to jazyk , ktorý musí fungovať medzi jazdcom a spolujazdcom. Asi najčastejšie sa používa tzv. desiatkový rozpis, kde číslo popisuje obtiažnosť a zakrivenie zákruty. Jednotka je takmer rovná cesta s veľmi miernou zákrutou a desiatka je zasa prudká otočka, ktorá sa dá ideálne zvládnuť iba šmykom na ručnej brzde. K obtiažnosti si navigátor zapíše, či ide o ľavú alebo pravú zákrutu a aké sú jej ďalšie špecifiká, či tam bude most, zúžená cesta, hrubý štrk alebo horizont. Okrem zákrut sú v rozpise horizonty a to, čo je za nimi. Keď jazdec dostane do uší informáciu „horizont, dvesto, ľavá šesť“ znamená to, že cez horizont, za ktorý nevidí, môže držať plný plyn ale na ubrzdenie do prudkej ľavej zákruty má iba dvesto metrov. V dobrom rozpise musia byť podstatné veci, ale nesmú prekážať zbytočnosti, pretože v spleti rýchlych zákrut nie je čas na dlhé rozprávanie. Chyba v rozpise môže mať katastrofálne následky. Stačí, ak by spolujazdec na miesto pravej deväť, ktorá sa ide pomaly, prečítal rýchlu pravú dva.

Kameň na kameni
Popri množstve možných nástrah automobilových rely vystupuje do popredia premenlivosť trate. Prvé autá v štartovom poli môžu vyhádzať štrk z tých miest, kde počas tréningu bol, a naopak, dobrý suchý asfalt sa po chvíli zmení na štrkovisko. Bohaté tímy v majstrovstvách sveta majú svojich špiónov rozmiestnených po trati s poslaním informovať posádku pred štartom o počasí, zmenách na trati, či dokonca teplote asfaltu.

Od rána do noci
Kedysi bola rely viac vytrvalostnou súťažou s nočnými etapami, dnes sa jazdí jeden, dva alebo tri dni. Napríklad na tohtoročnej Rallye Matador Tatry vstávali posádky do prvej etapy o piatej ráno, pretože o šiestej už museli byť pretekárske autá pripravené v uzavretom parkovisku. O siedmej ráno nastal kolotoč jazdenia, pretekania a krátkych servisných prestávok so záverom o desiatej večer v Púchove. Posádka dostáva v časových kontrolách jazdné výkazy s definovaným časom presunu do ďalšej časovej kontroly. Spolujazdec podáva jazdný výkaz komisárom v časovej kontrole presne v danej minúte. Skorý alebo neskorý príchod sa trestá. Na servis sú presne vyhradené miesta a čas. Dopĺňať palivo možno iba vo vyhradenej tankovacej zóne.

Autá s naftovými motormi patria k stále častejším zjavom v automobilových súťažiach.

Kondícia
Priamoúmerne s pribúdajúcimi súťažnými kilometrami a nedostatkom súvislého oddychu prichádza na posádku únava, hlavne vtedy ak podcenila fyzickú prípravu. Najväčším nepriateľom však býva dehydratácia organizmu vplyvom námahy a vysokých teplôt v aute. V teplom jarnom počasí jeden člen posádky denníka SME vypil počas dňa tri litre vody.

Začiatočníci
Prvá rely dopadla až na d očakávanie dobre a málokto by bol čakal prvé miesto v triede N3 a sedemnáste absolútne. Podstatnejšia, než samotný výsledok posádky denníka SME, bola previerka vlastných zručností za volantom. Školácke chyby, defekty, drobné technické problémy , napätie, vzostupy a pády, to všetko patrí k najkrajšej automobilovej disciplíne. Nech žije kráľovná.



Naša výbava na rely
20 l stolovej vody Lucka
10 ks pretekárskych pneumatík Matador
5 balíkov suchárov
energetické gély
hliníkové disky AEZ
200 l paliva na tréning a preteky

Súťažné auto