o minulú generáciu Type R. Čas a s ním spojený technologický vývoj ale neúprosne letí a tak sa aj tieto legendy dočkali svojich nasledovníkov.
Viac ako dôstojným pokračovateľom slávneho rodu u francúzskeho Renaultu je nové Clio Sport, do ktorého sme sa po prvých kilometroch nedávneho redakčného testu priam zamilovali. O slovo sa ale nedávno prihlásil aj dlho očakávaný a už na pohľad mimoriadne ostrý Civic Type R. Ako obstojí v priamom súboji s doposiaľ najlepšou atmosferickou predokolkou, akú sme kedy mali možnosť vyskúšať?
Exteriér
Už pri prvom pohľade na oboch dravcov musí byť aj nezainteresovanému jasné, že medzi ich prioritné ambície rozhodne nepatrí úloha nákupného košíka alebo presúvadla pre manželky či priateľky. Malé Clio dostalo zrejme nadpriemernú dávku steroidov, o niečo väčší Civic ku svojmu už aj tak drsnému futuristickému vzhľadu pridal pôsobivý body kit. Zvlášť v jeho prípade človek nadobúda pocit, akoby už základný model dizajnér navrhoval s náčrtom nového Type R pred očami. Čo ale obe autá spája a robí mimoriadne atraktívnymi je cit pre detail, s ktorým sa dizajnéri vyhrali do posledného kúska karosérie a nedali tak ani najmenšiu šancu priaznivcom tuningu. Každá zmena vizáže ich exteriéru by totiž dokázala narušiť harmóniu vzhľadu ako celku, a na takýto zásah sa bude cítiť len málotko. Dôležitý je pritom aj fakt, že prvký ako zadný difúzor a žiabre za prednými blatníkmi v prípade Clia ako aj spojlery Civica nie sú iba optickým doplnkom ale v plnej miere plnia svoju funkciu.
Za volantom
Po otvorení dverí má väčší dôvod na úsmev majiteľ Civica. Jeho interiér zmenil farebný tón z modrej na červenú. Tá dáva športovému duchu Type R vyniknúť v celej jeho sile a nikoho nenechá na pochybách, že so zaradením sa medzi prémiové športové značky BMW a Audi to Honda myslí naozaj vážne. Predné sedadlá sú jednoducho skvelé. Majú výborné bočné vedenie a hoci sa v nich sedí trochu vyššie, ponúkajú veľa pohodlia a ihneď po usadení dávajú na známosť, že nesedíte v pomalom aute. Každý drobný detail tvorí úžasný celok, od pomerne malého volantu s hlbokým stredom cez červené štartovacie tlačidlo až po radiacu páku či nádherné meracie prístroje podsvietené tiež na červeno. Pozícia za volantom je dobrá pre vodičov najrôznejšieho vzrastu. Rušil nás ale na túto kategóriu auta dosť zlý výhľad dozadu aj dopredu. Problémom sú široké predné stĺpiky a veľmi šikmý sklon čelného skla, v ktorom sa navyše odráža palubná doska. Výhľad dozadu zasa obmedzuje krídlo, ktoré rozdeľuje zadné okno na dve časti. Clio pôsobí pri Civicu možno ako šedá myška, avšak vo funkčnosti sa mu dokáže minimálne vyrovnať. Štandardné sedačky sú trochu mäkšie a komfortnejšie ale objednať si môžete aj rovnako dokonalé korýtka Recaro ako má Honda. Volant s červeným pásikom v strede venca presne sadne do ruky a športový dojem dotvárajú otáčkomer a rýchlomer s veľkými bielymi číslicami. Poloha sedenia za volantom je dobrá. Jediné, čo Cliu vyčítame, je šikmý sklon volantu. Celkovo vám ale Clio neponúkne taký pocit výnimočnosti a dokonalosti ako kokpit Type R. Aj vo vnútornom priestore a objeme kufra má Honda, ktorá rozmerovo patrí do vyššej kategórie, logicky navrch.
Kokpit Civica vyzerá oveľa atraktívnejšie a pôsobí hodnotnejším dojmom než interiér Clia. Má však niekoľko chybičiek krásy ako veniec volantu cloniaci prístroje a slabší výhľad cez čelné sklo.
Kokpit Clia pôsobí pri Civicu ako šedá myška, avšak funkčnosťou a ergonómiou sa mu minimálne vyrovná.
Predné sedadlá Hondy nemajú chybu. Perfektne vyzerajú a održia vás na správnych miestach.
Štandardné sedadlá Clia sú mäkšie a poddajnejšie než v Honde. V jeho prípade odporúčame radšej si priplatiť za športové korýtka Recaro.
Pod kapotou
Obe vozidlá poháňajú dvojlitrové atmosférické štvorvalce. Ide o evolúcie motorov použitých v predchádzajúcich generáciách. Zatiaľ čo Francúzi sa zamerali na zvýšenie výkonu 16-ventilového motora na 145 kW/197 k, v Japonsku si s tým hlavu nelámali, vzali osvedčený poháňací agregát 2.0 l DOHC i-VTEC z minulého Type R
a pohrali sa len s jeho nastavením. Výsledkom pridania elektronického ovládania škrtiacej klapky, ľahkého zotrvačníka a novej konštrukcie sacieho potrubia sú ostrejšie reakcie na plyn a vyššie pracovné otáčky. Civic Type R dáva teraz výkon 148 kW/201 k pri otáčkach 7800 1/min, obmedzovač vás zastaví až pri šialených 8250 1/ min. Zatiaľ, čo iné športové motory už v rozsahu 6000 až 7000 1/min vzdychajú a šťavia svoje maximum v snahe dostať zo seba čo najväčší výkon, agregát Type R je v tej chvíli najšťastnejší. Skôr než preladí na ostrejšiu vačku znie ostro ako vždy, ale keď pridáte, nádherne zareve ako superšport. Malým sklamaním pre majiteľov predošlej generácie modelu Type R však bude prepnutie na ostrejšiu vačku, ktoré už nesprevádza taký citeľný ťah ako kedysi. Nárast výkonu je oveľa hladší a tým sa vytratilo aj nadšenie z dosiahnutia absolútneho vrcholu. Motor Clia RS síce nie je naučený pracovať až v tak vysokom otáčkovom spektre, zato ale ponúka o 22 Nm väčší krútiaci moment (asi pri 5600 1/ min, podobne ako v prípade Civica), čo pri jeho 215 Nm nie je práve nezanedbateľný rozdiel. V praxi to znamená, že Clio ťahá vo vyšších otáčkach kratšie ale o to efektívnejšie (aj zásluhou nižšej pohotovostnej hmotnosti). V maximálnych otáčkach je krásne hlučný podobne ako motor Civica, ale Type R znie ešte ostrejšie. Pocit zo zrýchlenia nemôžeme však ani v jednom z áut označiť za zdrvujúci.
V oboch prípadoch cítiť totiž silný vplyv novodobého fenoménu, ktorým je rastúca pohotovostná hmotnosť. Kvôli krátkosti času sme tentokrát zrýchlenie nemerali, ale v oboch prípadoch výrobcom udávané hodnoty (Civic 6.6 s, Clio 6.9 s) nezodpovedajú tomu ako pôsobia obe autá na ceste v skutočnosti.
V akcii
Veľakrát sme sa presvedčili, že dobré športové auto sa rodí veľmi ťažko. Niekedy aj drobný detail dokáže úplne zruinovať dobrý pocit z jazdy. Pokiaľ zaostáva riadenie, radenie, brzdy alebo naladenie podvozka, auto má vážny problém. Clio a Civic sme preto podrobili náročnému testu na Pezinskej Babe, kde rýchlo zistíte, ako sa veci majú...
Prvá prišla na rad Honda. Hneď prvé metre, prvé vytočenie motora do červeného poľa a prvé preradenie zanechali v nás hlboký dojem. Neuveriteľný zvuk, okamžitá reakcia na stlačenie akcelerátora a nesmierne presné radenie s krátkymi dráhami, to je Type R tak, ako ho poznáme. Nájazd do prvej obávanej ľavotočivej zákruty a jej prejazd ale odhalil, v čom je najväčší problém súčasnej generácie Type R. Volá sa veľmi civilný podvozok. Kvôli pokrytiu širšieho spektra zákazníkov Honda siahla po mäkšom pružení, čím urobila z Type R oveľa civilizovanejšiu verziu než bol predchodca. Napriek tomu, že pri jazde po meste otrasy z výmoľov a jám pomerne intenzívne prenikajú do interiéru, jazda je vďaka mäkšiemu pruženiu poddajnejšia. Auto sa však viac nakláňa v zákrutách a podvozok sa nedokáže uspokojivo vysporiadať s mnohými pohybmi karosérie. Pokiaľ klasický Civic vie pomerne slušne svojimi schopnosťami maskovať hendikep polotuhej zadnej nápravy, Type R vám jej prítomnosť nechá pocítiť v plnej miere. Pri jazde po nerovnom povrchu zadok divne poskakuje, akoby tlmiče a pružiny neboli zladené a v zákrutách nie je zadná náprava ani zďaleka takou oporou akou bola predchádzajúcej generácii Type R (s viacprvkovým zavesením zadných kolies), čo sa prejavuje na silne nedotáčavom správaní. Ešte že výrobca ponúka aj verziu Type R Race so športovými tlmičmi, inou riadiacou jednotkou motora a kvôli nižšej hmotnosti sparťanskejšie vybaveným interiérom. Sklamaní sme tiež boli zo slabších bŕzd a nešportového správania stabilizačného systému ESP. Je nám jasné, že všetko je o cene, ale predné kotúče modelu Civic priemeru 300 mm v porovnaní s 312 mm kotúčmi Clia sú vzhľadom na jeho rozmery a hmotnosť (1338 kg) predsa len trochu primalé. Nehovoriac o tom, že Renault zainvestoval do sústavy Brembo, ktorá vyniká nielen ostrejším a intenzívnejším brzdným účinkom ale aj výrazne väčšou odolnosťou materiálu voči prehrievaniu. Namiesto hrania sa s okrasnými plechovými lemami subtílne vyzerajúcich predných kotúčov (aby na pohľad vyzerali väčšie a opticky viac vypĺňali predné kolesá), mohla sa Honda radšej buchnúť viac po vrecku a tiež siahnuť po sústave Brembo. Tých pár tisíc korún naviac by zákazník prežil. Samotnému riadeniu niet čo vytýkať, presnosť a cit mu rozhodne nechýbajú.
Decentný zadný spojler Hondy vyzerá efektne, ale bráni vo výhľade dozadu.
Namiesto okrasných plieškov navodzujúcich dojem plnšieho disku by Honda Potrebovala väčšie predné kotúče. Vpredu aj vzadu majú priemer 300 mm.
Viac radosti zo zladenia motora s podvozkom a tým aj väčšiu pasiu z jazdy nám ale poskytlo Clio. Jeho motor je síce ochotný vydať zo seba všetko iba pri udržiavaní vyšších otáčok, ale krátke sprevodovanie, ostro zopínajúca spojka a presné radenie robia z tejto činnosti nesmierny pôžitok. Prudké spomalenie pred zákrutami dalo vyniknúť spomínaným výborným brzdám, nepáčil sa nám však pri aute tohto typu úplne zbytočný systém zapnutia výstražných svetiel – väčšinu prudkých zákrut sme prechádzali s blikajúcimi smerovkami. Clio sa vrhá do každej z nich s obrovskou ochotou a s ešte väčším nadšením nimi aj prechádza. Ocenili sme najmä minimálne zásahy elektroniky. Vynikajúci podvozok, ktorý má zadnú nápravu podobnej koncepcie ako Civic ale výrazne lepšie naladenú, je tak skvelý, že to jednoducho nebolo potrebné. Každé koleso stojí pevne na zemi a v ideálnej pozícii voči vozovke, vďaka čomu na výjazde zo zákruty prehrabne len málokedy. Napriek vyššej svetlej výške sa v zákrutách nakláňa menej než Type R a zásluhou veľkého zdvihu tlmičov pruženia sa oveľa suverénnejšie správa aj na cestách s nerovným povrchom. Pošlite ho do akejkoľvek zákruty v akejkoľvek rýchlosti a ručíme vám, že z priľnavosti predných kolies vám padne sánka. Jedinú výhradu smerujeme voči menej citlivému ale presnému riadeniu, ktoré trpí na elektornický posilňovač s variabilným účinkom. Ten je ale tradičnou chorobou všetkých
modelov Renault.
Clio Sport je jedným z mála športových áut, ktorého zadný difúzor reálne plní svoju funkciu. Podľa výrobcu vytvára na zadnú nápravu vo vysokých rýchlostiach prítlak 40 kg, vďaka čomu vôbec nepotrebuje zadný spojler.
Veľkou prednosťou Clia je špičková brzdová sústava Brembo. Predné kotúče majú priemer 312, zadné 300 mm.
Technické parametre vozidiel Honda Civic Type R Renault Clio Sport
Zdvihový objem (cm3) 1998 1998
Výkon kW(k) pri ot/min. 148 (201) 7800 145 (197)7250
Krútiaci moment ( Nm pri ot/min) 193/ 5600 215/ 5550
Zrýchlenie z 0 na 100 km/h (s) 6,6 6,9
Maximálna rýchlosť ( km/h) 235 215
Prevodovka 6M 6M
Kombinovaná spotreba (l/ 100 km) 9,1 8,4
Rázvor náprav (mm) 2620 2585
Dĺžka/ šírka/ výška (mm) 4270/ 1785/ 1445 3991/ 1720/ 1484
Objem batožinového priestoru (l) 485 288
Pohotovostná hmotnosť ( kg) 1338 1335
Objem palivovej nádrže (l) 50 55
Cena testovaného modelu od (Sk) 979.000 866.900
Resumé
Dá sa povedať, že po príliš veľkých očakávaniach bol pre nás Civic Type R skôr sklamaním. Možno to bolo preto, že po ultra športovom klasickom Civicu sme v prípade verzie Type R čakali niečo radikálne ostrejšie... Tak či onak, nazvať ho zlým autom by bolo obrovským nedorozumením. Skvelo vyzerá, veľmi dobre jazdí, jednoducho je to správne nervózna športová Honda, s ktorou treba v každej zákrute bojovať ako kedysi s Integrou Type R, a preto sa za jej volantom nemožno cítiť obyčajne. Na dokonalý pocit z jazdy v Cliu Sport to však tentoraz nestačilo...
