Preteky dovrchu na Čiernom Balogu - VIDEO najrýchlejšieho plechového auta

Krajči opäť kraľuje, Koiš - Drotár 2:2

niekoľko napínavých súbojov súčasne.

Mimoriadnu príchuť dáva tomuto ročníku pätica popredných jazdcov kategórie plechových automobilov – Igor Drotár (Škoda Octavia WRC), Peter Jureňa (Mitsubishi Lancer EVO IX), Martin Koiš (Ford Focus), Emil Janžo (Ford Escort Cosworth) a Marek Ďurovkin (Audi A4 ST), z ktorých každý má reálnu šancu vyhrať. Po Jankovom Vŕšku, kde Jaro Krajči absolvoval pre technické problémy len jednu súťažnú jazdu, bolo cítiť bojovnú atmosféru tiež v kategórii monopostov F3000. Napriek tomu, že Jaro nastúpil do tejto sezóny po ročnej prestávke a sám priznáva, že pauzu na jeho výkone cítiť, ako každý pretekár sa s prehrou zmieruje len veľmi ťažko a preto Jurajovi Sládečkovi mal čo vrátiť. Zvedaví sme tiež boli na odvetu Maroša Kysuckého (Seat Ibiza 1.9 TDI) s Augustínom Podhájeckým (Škoda Fabia RS) v kategórii naftových špeciálov ako aj na súboje medzi historikmi.

SOBOTA
Úvodný deň v Čiernom Balogu pokračoval podľa scenára z Jankovho Vŕška, keď najviac sa iskrilo medzi trojicou Drotár, Koiš a Jureňa. V tréningových jazdách sa na čele prestriedali Drotár s Koišom. Reálne šance na umiestnenie spomínanej trojice však ukázala až prvá ostrá jazda, v ktorej všetci traja zrýchlili a dosiahnutými časmi sa zoradili za sebou v rozpätí piatich desatín sekundy (!). Prvý štartoval Peter Jureňa, ktorý časom 2:41,701 vyrovnal Koišovu dovtedy najrýchlejšiu druhú tréningovú jazdu.

Za Jureňom idúci Igor Drotár vidiac jeho čas na svetelnej tabuli ihneď preladil z efektných prejazdov zákrut šmykom na čistú stopu a cieľ preťal o 0,5 sekundy skôr než Peter. Martin Koiš sa potom vopchal medzi nich, keď po nevydarenom štarte skončil s náskokom 0,1 sekundy tesne druhý pred Jureňom.
Približne sekundu až dve nechal Martin aj na štarte druhej ostrej jazdy, v ktorej síce Drotára porazil, ale práve spomínaný pokazený štart ho nakoniec stál víťazstvo. Strata drahocenného času ho mrzela o to viac, že po súčte časov z oboch jázd prehral súboj so slovenskou súťažnou legendou o neuveriteľnú stotinu sekundy (!). Medzi kapotovanými vozidlami zvíťazil teda Drotár o 0,01 sekundy pred Koišom a 0,7 sekundy pred Jureňom. Rozdiel medzi dvomi najrýchlejšími premenený na vzdialenosť bol iba 40 cm. V súčte oboch jázd s dĺžkou 13 km, je to vskutku veľmi malý rozdiel. V absolútnom poradí bol najrýchlejší Jaro Krajči, ktorý svojho najväčšieho súpera Juraja Sládečku jazdiaceho taktiež v monoposte F3000 porazil v súčte časov o rozdiel triedy (takmer 10 sekúnd).

NEDEĽA
Druhý deň nastúpil Martin Koiš na štart s odhodlaním napraviť všetky chyby predošlého dňa a zlepšiť najmä pokazené štarty, ktoré mu pridávali k času nechcené sekundy. Štart do prvého tréningu mu vyšiel vynikajúco, auto fungovalo a dosiahnutý čas 2:38,222 sľuboval v porovnaní s druhou jazdou predošlého dňa výrazné zlepšenie. Počnúc druhou tréningovou jazdou však začalo komplikovať priebeh podujatia počasie, ktoré sa podpísalo na psychike .

Z najrýchlejšej (tréningovej jazdy), keď Martin Koiš dosiahol čas 2 m 38 s a priemernú rýchlosť
148 km/h, prinášame on board video.

Už počas druhej tréningovej jazdy pohrozili oblaky ľahkým dažďom. Medzičasom trať obschla, ale to bolo len chvíľkové povestné ticho pred búrkou. Hneď na začiatku prvej ostrej jazdy sa prehnala Vydrovskou dolinou prietrž mračien s ľadovcom, ktorá doslova zaplavila trať a organizátor musel z bezpečnostných dôvodov preteky prerušiť. Búrka prišla veľmi rýchlo a tak prví jazdci historici ešte odštartovali na suchých pneumatikách ale už v rozbiehajúcom sa daždi. Z tejto situácie podobne ako na Jankovom Vršku opäť ťažil Peter Jureňa, ktorý si nechal prezieravo obuť mokré pneumatiky. Došiel tak do cieľa tesne pred najväčším dažďom, vďaka čomu dosiahol druhý najrýchlejší čas. Po vyše hodinovej prestávke preteky pokračovali na mokrom povrchu so striedavými kolíziami a opakovanými jazdami na žiadosť pretekárov, ktorým na trati prekážalo stojace vozidlo alebo žltá vlajka. V ich ďalšom priebehu zasiahli veľmi hrubým spôsobom do konečného poradia športoví komisári, ktorí akosi pozabudli, že funkcia ich neoprávňuje robiť si, čo sa im zachce, ale ich prvoradou úlohou je dohliadať na regulérnosť pretekov a dodržiavanie športových pravidiel. Inak by sa nestalo, že Mareka Ďurovkina nechali opakovať prvú ostrú jazdu až pred začiatkom druhej, čiže takmer o hodinu neskôr. Trať obschla a nezodpovedala podmienkam, v ktorých trať absolvovali ostatní jazdci. Tým výrazne znevýhodnili nielen dovtedy absolútne najrýchlejšieho Martina Koiša, ale minimálne ďalších štyroch jazdcov.

Do vedenia sa tak nečakane dostal Marek Ďurovkin, ktorý v sobotu skončil až šiesty. Na nálade pretekárom nepridali ani ďalšie zdržania a množiace sa havárie, neustále prerušujúce druhú ostrú jazdu. Aj to ovplyvnilo následnú slabšiu koncentráciu Martina Koiša, ktorý s prehľadom porazil Jureňu aj Drotára, ale opäť pokazil štart a náskok Ďurovkina už stiahnuť nedokázal. Marek si teda v nedeľu pripísal síce diskutabilné, ale predsa svoje prvé víťazstvo v absolútnom poradí.

Druhý skončil Jaro Krajči a až tretia priečka patrila Martinovi Koišovi, ktorý neskrýval sklamanie: „Celé preteky dnes boli počasím úplne dopletené. K rozhodnutiu športových komisárov a riaditeľa pretekov sa vyjadrovať nebudem. Poviem len toľko, že Marek Ďurovkin mal plné právo opakovať prvú ostrú jazdu. Bolo by ale správnejšie a spravodlivejšie, keby absolvoval opravnú jazdu v tom istom čase a v tých istých podmienkach, ako sme mali my, a nie približne s hodinovým posunom, kedy trať začínala obschýnať". Rozčarovanie z pretekov neskrýval Igor Drotár, ktorý v prvom rade testoval Škodu Octavia WRC pred rely Rožňava „Trikrát som bol dnes pripravený na štart a vždy sa to zastavilo. Strácam tak koncentráciu aj potrebnú teplotu pneumatík. Takto neviem pretekať“.

Dvojdňové zápolenie historikov poznačili poveternostné podmienky ale tiež technické problémy. Ľubo Valko v sobotných tréningoch vôbec nenaznačil, že má ambíciu vyhrať ako veľakrát predtým. V súťažných jazdách, kde sa navyše Koišovi dostal vzduch do palivového systému, išiel Valko veľmi rýchlo a s prehľadom vyhral. Pavel Kravárik s VW Golf I GTI tak skončil druhý a jasne ukázal, že s ním treba počítať. Neuveriteľnú smolu na domácom kopci zažila Gabika Andrišeková. Na domácom kopci prehrala súboj o tretie miesto s Jozefom Šormanom na rovnakom aute a domácom kopci iba o tri desatiny sekundy. V nedeľu Koišovi fungoval Ford Sierra tak ako má, takže víťazstvo si nenechal ujsť pred Pavlom Kravárikom a Ľubom Valkom. Gabika Andrišeková neveriacky pozerala na výsledkovú listinu, keď opäť zaostala za Šormanom o tri desatiny sekundy.

Diváci boli svedkom nádherného súboja v kategórii automobilov s naftovými motormi. Po oba dni bol tretí a zároveň najrýchlejší spomedzi cupových Seatov Leon Vilo Liedl. S bezpečným náskokom pred ním sa odohrávala bitka o prvé dve priečky medzi relyšpecialistom Gustom Podhájeckým a Marošom Kysuckým. V prvej sobotnej súťažnej jazde bol rýchlejší Maroš Kysucký, ale Gusto Podhájecký bezchybnou druhou jazdou zvíťazil. Maroš Kysucký sa autom pripraveným na kopce nenechal v nedeľu nič na náhodu a ešte na suchej trati zašiel čas výrazne lepší než v sobotu. Podhájeckému však nahral do karát dážď, a mokrá trať, na ktorej je zatiaľ neprekonateľný. Desiata priečka v absolútnom hodnotení s naftovou Fabiou je toho dôkazom. Do skupiny pretkárov, ktorých výkony boli vzhľadom na použitú techniku excelentné, patrí Emil Janžo s fantastickými časmi hneď za Koišom, Jureňom a Drotárom.

Výsledky sobota: