Jazdila som v noci, unavená a nadoraz

a výborná. Moderátorka Jarka Hargašová preferuje veľké rodinné autá s pohonom všetkých kolies.

Aké bolo vaše prvé auto?

„V našej rodine dlho nijaké nebolo. Potom sme mali Škodu 120, s ktorou sme boli dokonca v zimnej kalamite v Paríži. Boli sme na ňu hrdí, lebo sme obiehali Mercedesy a BMW popadané v priekope. Prvé auto, na ktorom som jazdila iba ja, bol trojročný Ford Escort. Bol naozaj fantastický.“

Aké mal prednosti a nevýhody?

„V ten rok, keď som na ňom začala jazdiť, bola katastrofálna zima, neustále som brázdila celé Slovensko, väčšinou sama s malou dcérou na zadnom sedadle. V snehu a poľadovici som ocenila jeho jazdné vlastnosti, a hlavne nikdy ma nezradil. Naozaj si neviem spomenúť na žiadne problémy. Bolo to pre mňa auto snov.“

Aké ďalšie autá ste mali potom?

„Ford Mondeo. Tiež nádherné auto, ktoré v lete neuveriteľne sedelo na ceste, s nízkym podvozkom som si však musela dávať pri parkovaní veľký pozor na obrubníky. Katastrofa to však bola v zime. Najviac mi v súvislosti s ním utkvelo pravidelné sypanie popola na cestu a rodičia aj susedia, ktorí sa snažili vytlačiť ma do kopca. Problém sme vyriešili výmenou za Ford Mondeo 4x4. Na to nedám dopustiť. Zrazu sme sa v zime dostali kdekoľvek, začali sme s dcérou lyžovať, nemala som traumu z toho, že samy skončíme niekde, odkiaľ sa nebudeme vedieť dostať.“

Zostali ste verná pohonu všetkých kolies?

„Áno, lebo ďalším autom bol Ford Explorer. Obrovské auto so spotrebou lietadla. Práve preto som sa ho musela vzdať. Teraz jazdím na Volve XC90, ktoré sme si vybrali počas manželovho pobytu v Belehrade. Chceli sme veľké auto, do ktorého sa zmestí päť ľudí, bude mať dostatočne veľký kufor, aby sme dokázali prevážať kočíky, sedačky, lyže, celú domácnosť. Chceli sme, aby naše auto zvládlo nie práve najlepšie cesty na Balkáne. Kto ich pozná, vie, o čom hovorím.“

Ako vnímate šoférovanie?

„Boli obdobia, keď som v aute prežívala veľkú časť svojho života. Pri moderovaní som sa neustále presúvala po celej republike ako kamionista. Často som išla v noci, unavená, absolútne na doraz. Dnes by som to už asi fyzicky nezvládala. Môj manžel miluje šoférovanie a relaxuje pri ňom. Aj ja si vychutnávam chvíle, keď si môžem pustiť obľúbené cédečko a vyčistiť si hlavu, utriediť myšlienky, spievať odušu s vedomím, že ma nikto nepočuje. Najčastejšie sa však zo zadného sedadla ozýva milióntykrát - Kedy tam už budeme? Chcem piť, som hladná, chcem cikať, je mi zle. V meste tlačím očami zelenú na semaforoch, lebo stále nestíham. Pri zápchach, ktoré sú v Bratislave, je to čoraz horšie. Nevýhodou veľkého auta je samozrejme komplikované parkovanie. Šoférovanie je teda každodenná nevyhnutnosť, spôsob, ako zariadiť fungovanie celej domácnosti.“

V čom spočíva bezpečnosť na cestách?

„Bezpečné auto a bezpečný šofér. Teda šofér, ktorý sa koncentruje na jazdu, neohrozuje ostatných, je ohľaduplný.“

Autor: rch