Jaguar X-Type vonia naftou a plastom

Kedysi nepredstaviteľné spojenie noblesnej značky a naftového motora je dnes celkom samozrejmé, dokonca nevyhnutné. Naftový štvorvalec dáva základnému modelovému radu nový rozmer a neuberá z prestíže. Na obtiaž sú použité plasty v interiéri.

Cieľom testu nebolo spoznávať dobre známy model strednej triedy nového modelového roku, ale jeho spojenie s naftovým motorom 2,2 D z Fordu Mondeo 2,2 TDCi Titanium X. Škoda, že Jaguar zostal verný Fordu aj pri použití prvkov v interiéri. Niektoré tlačidlá a detaily vrátane stredovej konzoly pôsobia veľmi lacno aj napriek veľmi jemnej koži, alkantare a napodobenine karbónu okolo prístrojového panelu. Vonkajší dizajn karosérie je oveľa príťažlivejší a čistejší ako vnútro.

Hrušky a jablká
Kombinácia moderny a klasiky jednoducho nevyšla alebo si vyžaduje istý nadhľad. Pritom materiály ako také sú kvalitné a precízne spracované. Nízky posed za volantom v trochu plytkých sedadlách korešponduje so športovým naladením auta, výbavou sport, športovými tlmičmi a nízkoprofilovými pneumatikami na osemnásťpalcových diskoch kolies.  Samotná jazda s autom však rúca predsudky a vyvoláva dostatočnú radosť.

Úsporný zázrak
V spojení so značkou Jaguar asi najviac prekvapí priemerná spotreba silného naftového agregátu. Výrobcom udávanú priemernú spotrebu 6,0 l/100 km sme prekročili iba o pol litra. S rýchlou limuzínou možno jazdiť primerane športovo a úsporne. Pri výbere veľkých diskov a nízkoprofilových pneumatík odporúčame zvážiť spôsob a lokalitu používania, pretože na nerovných cestách bolo auto príliš tvrdé.

Odmenou je jazda v zákrutách a presvedčivé vedenie stopy. Pri rýchlom nástupe výkonu by sa uživil aj pohon všetkých kolies, dodávaný iba s benzínovými motormi. Jedinou slabinou motora je hluk a úzke pole využiteľných otáčok s nutnosťou často radiť. Pri pohľade na priemernú spotrebu a nižšiu nákupnú cenu dokážeme odolať pradeniu smädných benzínových šesťvalcov. Napriek zakorenenej predpojatosti voči naftovému motoru pod kapotou Jaguaru treba priznať, že naftová verzia má čosi do seba a s precíznejším radením by prekonala benzínovú ponuku.

	Stredová konzola je prehľadná s dobrou ergonómiou ovládania. Prekážali nám akurát plasty a prevedenie pripomínajúce lacné autá.
	Z každej strany cítiť príslušnosť k značke a nadväznosť na minulosť športových limuzín.
	Batožinový priestor má papierovo zaujímavý ale v praxi ťažšie využiteľný objem.
	Naftový agregát od Forda anglickej šelme pristane, len by mohol byť lepšie odhlučnený.
	Nízkoprofilové pneumatiky a príplatkové športové pruženie prinášajú presné vedenie stopy s mierne nedotáčavou charakteristikou. Dôkazom je zdvihnuté zadné koleso.