Pilotoval som Citroën C2R2

Nemala to byť moja premiéra so súťažným autom, veď som 4 sezóny jazdil preteky do vrchu a 2 roky rely. Doposiaľ nikdy som však nemal možnosť vyskúšať ozajstný továrenský špeciál, ktorý kompletne vyvinula a vyladila fabrika.
V porovnaní s kategóriou Super 1600, S2000 a WRC je toto auto len akousi predizbou najvyššej ligy. Ale spôsob, akým je v rámci svojej kategórie vyladené do najmenšieho detailu a pripravené odovzdať na trati úplne všetko, vyvoláva v človeku pocit, akoby šoféroval prinajmenšom vozidlo skupiny Super 1600. Za podstatne menej peňazí, než stojí tisícšesťstovka, dostanete totiž skutočne ostré auto, nad ktorým neohrnú nos ani profíci a s ktorým sa už dá riadne si zasúťažiť.

Ešte prilba a môžem ísť na vec.


Skôr, než ma pustili za volant, musel som absolvovať zahrievacie kolo na sedadle spolujazdca. Vliezol som teda do pristavenej dodávky-šatne, nahodil sa do pretekárskej kombinézy, vyfasoval ochrannú kuklu na hlavu, na ňu prilbu a čakal som na hlavných protagonistov. Netrvalo dlho a z poslednej zákruty uzatvoreného asi 2 km dlhého úseku okresnej cesty sa vyrútil revúci malý červený Citroen C2R2. Za volantom sedel Simon Jean-Josephom, továrenský jazdec Citroenu, ktorý sa s vozidlom C2 Super1600 len nedávno stal víťazom európskeho šampionátu v rely. Po efektnej otočke na ručnú brzdu zacúval zotrvačnosťou pod servisný stan, kde sa k nemu vrhli mechanici a začali kontrolovať tradičné veci ako stav oleja v motore a tlak pneumatík.

Továrenský jazdec Simon Jean-Joseph je čerstvým majstrom Európy v rely.


Bol som na rade. Český kolega mi odovzdal štafetu spolujazdca, pripútal som sa 6-bodovými bezpečnostnými pásmi, podal si ruku s Jeanom-Josephom a mohli sme vyraziť. Na úvodnej dlhej rovinke tam pilot sekvenciou nasádže všetkých 5 prevodových stupňov, motor sa krásne driape do otáčok a nádherne pri tom reve. Samotné zrýchlenie mi žalúdok nedvíha. Nejaké jazdy na sedadle spolujazdca som predsa zažil a taká S1600 alebo auto kategórie WRC má oveľa viac pary. Trochu neisto sa však začínam cítiť, keď vidím blížiacu sa zákrutu a Jean-Joseph stále nebrzdí. (Pritom tvrdil, že s C2R2 treba brzdiť o niečo skôr, pretože podvozok je užší ako u C2 S1600, tým pádom menej pokojný, a preto sa treba viac sústrediť na čistejšiu stopu). V takýchto chvíľach si zvyknem hovoriť: „Pokoj, chlapče, pokoj. Raz zabrzdiť musí, pretože on tu nie je na to, aby autá rozbíjal, ale aby ich predvádzal... a určite má rád sám seba". A tak aj bolo. Zabrzdil síce podstatne neskôr, ako by som hamoval ja, ale mimoriadne ostré brzdy zafungovali skvele. Ľahkým „powerslidom" sme prekĺzli zákrutou a rútili sa dolu kopcom k ďalšej technickej pasáži. Čím viac zákrut pribúdalo, tým viac som sa začínal baviť a všímať si prácu jeho rúk a nôh. Bolo úžasné naživo sledovať, ako sa s malou cédvojkou pohráva a tá ho poslúcha na slovo.

Kokpit ako sa na súťažné auto patrí.


Napriek tomu, že podvozok je pomerne krátky, veľmi dobre zvládal aj rezanie zákrut jedným kolesom mimo asfaltu a prudké dobrzďovanie. Na druhej strane práve vďaka tomu, že je malý, vie sa veľmi rýchlo pretiahnuť aj tými najužšími zákrutami. Dolu kopcom sa dokázal rozbehnúť takmer rovnako rýchlo, ako auto kategórie S1600, na konci klesania sa otáčame na ručnú a už sa rútime späť. Malý nahnevaný Citroen ťahá ako rozzúrený býk vypustený do arény. Vďaka nízkej pohotovostnej hmotnosti do 1000 kg (63 % vpredu, 37 % vzadu) a výkonu 185 k je aj jazda do kopca silným adrenalínovým zážitkom. Ani sa nenazdám a vychádzame na cieľovú rovinku, kde sa prvé dejstvo zábavy končí.


                                                           Chvíľka na servis.

Po krátkej pauze nastáva moment, na ktorý každý z nás čakal: Dostaneme možnosť posadiť sa sami za volant. Čím viac sa tento okamih blíži, tým viac stúpa adrenalín aj tréma, aby som neurobil nejaký „trapas". Na miesto pilota usadajú postupne len kolegovia, ktorí už mali dočinenia so súťažnými autami, no takýto kaliber je pre väčšinu premiéra. Konečne došiel rad na mňa. Mechanik mi najprv vysvetlí spôsob radenia so sekvenčnou prevodovkou a potom sa už sústredím na štart, aby mi motor hneď na začiatku nezhasol ako niektorým predo mnou. Štart sa podaril, no zo samej eufórie zabúdam preradiť do dvojky, takže na chvíľu sa ozve obmedzovač.

Prvú časť trasy – dolu kopcom – idem ako žiak autoškoly, pretože sa snažím zoznámiť s autom. Učím sa radiť so sekvenciou, ktorá funguje naozaj skvele a vôbec si nevyžaduje toľko sily, ako som si myslel. Skúšam brzdy a ich ostrá reakcia ma tak zaskočí, že hneď do prvej zákruty vchádzam bokom. Zvládnutý šmyk mi dodáva odvahu a postupne pridávam. Na konci aj ja zaťahujem hydraulickú ručnú, ale iba jemne, lebo netuším, ako auto zareaguje. Nakoniec sa dalo i viac, takže aby som otočku dokončil, vyskúšam si tiež radenie spiatočky. Po ceste hore kopcom úvodná tréma opadla. Pridávam ešte viac a užívam si nielen sekvenčné radenie (prvýkrát v živote), pri ktorom netreba nič riešiť s nohami, iba držať plný „knedlík" a radiť buď hore alebo dolu. Je to úžasný pocit, vodič má viac času sústrediť sa na cestu a na prejazdy zákrut. Auto sa veľmi ľahko a precízne ovláda, podvozok znesie pomerne veľa, akurát na väčších nerovnostiach vplyvom krátkeho rázvoru trochu poskakuje.

Motor objemu 1,6 l dosahuje výkon 185 k, má upravené vačky, hlavu, všetky rozvody, piesty sú kované a iné sú tiež vstrekovače (kvôli potrebe väčšieho množstva paliva). Za 1500 eur si možno doobjednať lepšiu hlavu motora vychádzajúcu z modelu  C2 S1600. Prevodovka je 5-stupňová, sekvenčná, diferenciál samosvorný, spojka keramická, brzdy značky Brembo a na výber sú dva druhy podvozka – asfaltový a šotolinový. Rozsiahlymi úpravami vzrástol výkon motora1.6 16V zo sériových110 na 185 k.


Keď som odovzdával auto ďalšiemu z kolegov, až mi bolo ľúto, že nemám zvyšných 22.900 eur. Hneď by som si jednu „cédvojku" R2 kúpil. Bola s ňou veľká zábava.