Bol som šoférom

Pri štartovaní moderných áut stlačením jediného tlačidla mi býva smutno za učňovskými rokmi v otcovej Škode 100. Jazdiť na starých autách bola zábava a dobrá škola. Princípy fyziky tam nekamuflovala elektronika, vo volante som cítil kontakt s cestou a v "sedacej časti" podvozok.

Dnešné technikou prešpikované dopravné prostriedky robia zo šoféra skôr len bezpečne transportovanú osobu. Cúvanie do radu stojacich áut vykoná parkovací asistent, správnu vzdialenosť od vozidiel vpredu stráži aktívny tempomat a radenie zvláda automatika. V centre Land Rover Expirience však možno zažiť stret týchto dvoch svetov.

Jazdiť v ozaj ťažkom teréne a nudne pridávať na plyn, kým všetko ostatné rieši elektronika, alebo sadnúť za volant vojenského prototypu Land Rover 101 zo sedemdesiatych rokov minulého storočia. Je priam úžasné v stiesnenej kabíne počúvať rev veľkého osemvalca, triafať rýchlostné stupne, radiť s medziplynom a pasovať sa s tenkým volantom bez posilňovača. Zažiť radosť z víťazstva nad vôľou riadenia a tvrdohlavosťou prevodovky je možno niečo podobné ako skrotiť Ferrari. Návšteva historického centra Land Rover je sama osebe nevšedným zážitkom. Ale najviac ma potešila možnosť oprášiť umenie a stať sa aspoň na chvíľu skutočným šoférom.