Mať terénne auto ešte neznamená, že na snehu môžeme jazdiť rýchlejšie ako s bežným osobným autom. Veľa vodičov už doplatilo na precenenie schopností permanentného pohonu všetkých kolies. Terénne auto síce ponúka lepšiu priechodnosť v hlbokom snehu, bezpečné zdolávanie kopcov, ale pri rýchlej jazde na snehu môže prekvapiť šmykom.
Podľa automobilového pretekára Igora Drotára nás pohon všetkých kolies neoprávňuje na rýchlejšiu jazdu po snehu: „auto so všetkými poháňanými kolesami sa na snehu rozbieha skoro raz tak lepšie, ako auto s poháňanou jednou nápravou ale brzdí rovnako, ak nie horšie“. Drotár, ktorý v tridsaťročnej súťažnej kariére jazdil s každým typom pohonu, si myslí, že vodiči povzbudení zrýchlením štyroch poháňaných kolies na snehu sa preceňujú a očakávajú aj to, že ich auto bude lepšie brzdiť. Opak je pravdou.
Predseda banskobystrického offroad klubu Tomáš Hollý jazdí iba na terénnych autách a napriek tomu priznáva ich slabinu na zasneženej ceste: „Offroad je citlivý na jemné narábanie s plynom a brzdou. Je naivné domnievať sa, že s permanentným pohonom všetkých kolies môžeme jazdiť rýchlejšie. Aj tento typ auta funguje iba v rámci zákonov fyziky“. Podľa Hollého je dobré využívať silu offroadu pri prerážaní snehovej bariéry a stúpaní do kopca, ale netreba zabúdať na negatívne účinky hmotnosti a zotrvačnej sily. „Keď sa dostane dvojtonové auto do šmyku, spravidla je už neskoro zasahovať.“
Terénne auto musí vchádzať do zákruty pomalšie ako bežné osobné auto, ale vychádzať z nej môže rýchlejšie. Zabrzdiť treba už pred zákrutou a pomaly narábať aj s plynovým pedálom. Šmyk môže vzniknúť aj prudkým ubraním plynu.