Celý ten nápad vzišiel v roku 1985 z hláv Frédérica Gervosona, majiteľa spoločnosti vyrábajúcej ovocné nápoje Andros a nimi sponzorovaného pretekára, Maxa Mamersa. Ten bol návrhom vytvoriť vlastný seriál nadšený a keďže mal skúsenosti s azda všetkými disciplínami, ktoré sa vo Francúzsku jazdili (od Le Mans cez autokros až po preteky do vrchu), netvalo dlho a prišiel s víziou pretekov na ľadovom okruhu. A práve do dejiska prvého závodu Andros trophee vôbec, okruhu v lyžiarskej oblasti Serre Chevalier sme sa mali možnosť ísť posledný januárový víkend pozrieť.
História
Od začiatku Andros trophee sa zas tak veľa nezmenilo. Už v roku 1992 sa počet podujatí rozrástol na dnešných 7, ku ktorým od roku 1999 pribudlo ešte superfinále na Stade de France v Paríži. Snaha rozšíriť kalendár aj o mimofrancúzske destinácie sa nevydarila, keď preteky v škandinávskych krajinách a v Kanade čoskoro skončili vďaka podpriemernému záujmu divákov. Za tých 19 rokov sa na francúzskom ľade pošmýkalo viacero významných osobností motoristického športu, spomedzi všetkých spomeňme napríklad mená Yvan Muller, Jacques Lafitte, Ari Vatanen, či Jean-Louis Schlesser. Keďže je však pri pretekoch na ľade veľmi potrebné testovanie, vývoj auta a veľa tréningu a máloktorí na to mali čas, iba niektorým z nich sa podarilo uspieť.
V ústrety jazdcom i divákom
Šampionát na ľade funguje absolútne odlišným spôsobom od všetkých iných typov pretekov, ktoré poznám. Avšak treba uznať, že mu to vôbec neškodí, skôr naopak. Napríklad, za samotné preteky sa udeľuje jazdcom iba 20% z celkového počtu bodov, oveľa dôležitejšia je kvalifikácia zložená z dvoch jázd po štyroch kolách, za ktorú môže jazdec získať až 80% bodov. Nezapočítava sa pritom najrýchlejšie kolo ale celkový čas za 4 prejdené kolá. Tento systém má svoje opodstatnenie, keďže je počas samotných pretekov, vzhľadom k šírke trate a jazdeckému štýlu, ktorý si jazda na ľade vyžaduje, predbiehanie takmer nemožné.
Jazdci sú do áut rozdelení po dvoch a striedajú sa kvôli ušetreniu nákladov. Je to veľmi efektívny spôsob ako znížiť nemalé náklady a aj preto nemá Andros trophee núdzu o dostatok jazdcov i automobilov. Samozrejme, nie je problémom mať auto len pre seba, pokiaľ za vami stojí dostatočná finančná podpora. Jazdci sú na štartovacom rošte rozdelení podľa kvalifikácie do dvoch tried, na párnych a nepárnych. Pokiaľ sa stane, že sa v jednej skupine stretnú jazdci z jedného auta, vymenia sa s jazdcom z druhej triedy. Momentálne sa v 16 autách strieda približne tridsiatka jazdcov, čo je podľa Maxa Mamersa takmer ideál.
Umiestnenie súťaží a časové rozloženie samotných pretekov je pritom taktiež veľmi rozumne vymyslené. Okruhy, ktoré sú situované v blízkosti lyžiarskych stredísk spúšťajú svoj oficiálny program až po štvrtej hodine popoludní, keď sa zatvárajú všetky zjazdovky. Ostatné podujatia sa jazdia cez deň. Aj vďaka tomu má vo Francúzsku Andros trophee nesmiernu popularitu. Niet preto divu, že Max Mamers je hádam jediným z vlastníkov všetkých možných seriálov, ktorý je naozaj spokojný s tým, ako mu jeho šampionát prebieha. Ani Berniemu Ecclestoneovi a Davidovi Richardsovi preteky F1, či svetový šampionát v rally nefunguje tak dokonale.
Automobily
Hoci sa automobily používané na pretekanie podobajú ich civilným predlohám, spája ich s nimi len pramálo. Ako základ slúži skelet z rúrkového rámu, okolo ktorého je obalená karoséria z laminátu. Pevný základ karosérie tvorí vlastne len časť od A po B stĺpik, zvyšok sú demontovateľné laminátové výlisky z jedného kusu. O pohon sa stará šesťvalcový motor do V umiestnený hneď za B stĺpikom, ktorý podáva výkon približne 257kW/350 koní. Spriahnutý je so šesťstupňovou sekvenčnou prevodovkou. Zaujímavosťou sú aj hydraulicky natáčané zadné kolesá. Pneumatiky dodáva výhradne firma Continental, každá z nich pritom obsahuje 352 hrotov. Váha špeciálov je regulovaná na 950kg, pohon všetkých štyroch kolies je samozrejmosťou. Za zmienku stojí aj odpoveď šéftechnika Toyoty na otázku, čo všetko by sa dalo ešte urobiť, aby bolo auto schopné ísť na ľade rýchlejšie. Po krátkom zamyslení odpovedal, že nič...
Národní hrdinovia
Vzhľadom k spomínanej popularite niet divu, že jazdci sú po celom Francúzsku veľmi dobre známi a v období pretekov ich nemáte problém nájsť aj na titulných stránkach novín. Zrejme najväčšie hviezdy nájdete v Toyotách, ktorých farby oblieka Alain Prost, Olivier Panis, či Bertrand Balas. Okrem nich sme v štartovacej listine našli aj meno bývalého futbalistu Bixenteho Lizarazou, dcéry formulového pretekára Jacquesa Lafitte Marguerite a v kategórii bugín štartujúcej Miss France 2004, Laetitie Bleger. V Serre Chevalier sme ešte okrem nich mohli vidieť napríklad niekdajšieho známeho lyžiara a automobilového pretekára Luca Alphanda, na superfinále prisľúbil účasť aj Sébastien Loeb.
Autor: cestu hradila spoločnosť Toyota
