Za volantom legendy
Ide sa do Talianska! Oči máme upreté na obrovskú kopu, ktorú si dvaja ľudia dokážu zbaliť na týždeň. Prenocovať chceme v stane pri Ríme a v Toskánsku. Už na začiatku nás nový Fiat 500 príjemne poteší, keď do neho bez problémov napraceme všetku zhromaždenú batožinu. A vraj malý kufor... Stačí sklopiť zadné operadlá, nahádzať všetko dnu a môžeme vyraziť.
Fiat 500 mieri domov
S novým Fiatom 500 mierime do jeho vlasti – Talianska. Domovskú krajinu nášho štvorkolesového dopravcu sme si vybrali zámerne, aby sa predviedol tam, kde mu to sedí najviac. Cieľom našej cesty je preveriť, akým spoločníkom je na dlhých trasách a či ho možno právom považovať za taktickú strelu v úzkych uličkách. A kde inde to predvedie lepšie ako v jednom z najväčších a najkrajších miest Európy – v Ríme. V druhej časti náročnej skúšky čaká oživenú legendu porcia toskánskych serpentín.
Rok po uvedení
Retromodel Fiat 500 začal brázdiť cesty Európy presne pred rokom, keď jeho predchodca oslavoval päťdesiatku od uvedenia na trh. Konštruktéri turínskej automobilky zachovali z pôvodnej predlohy to najzákladnejšie – šarm a štýl, namiešali k tomu trochu moderny a vzniklo šarmantné mestské auto, ktoré sa okamžite stalo hitom v celej Európe. Ešte sa nezačal predávať a Fiat už musel riešiť problém ako zvýšiť výrobnú kapacitu, aby aspoň čiastočne zmiernil hystériu, ktorá okolo neho nastala. Tento rok vyrobia v poľskej fabrike v Tychy 190.000 áut Fiat 500, pritom ešte vlani bol ročný plán 120.000 kusov. Od začiatku bolo jasné, že jeho najväčšou zbraňou bude imidž, štýl, sloboda pri rozhodovaní o jeho doplnkoch. Pre ženy sa stal módnym doplnkom. Pre mužov srdcovkou, hračkou pre dospelých, ktorú si kúpia aj keď také auto nepotrebujú. Jednoducho ho túžia mať.
Bezvládie na cestách
Ak stojí toto malé sympatické vozidlo vedľa terénneho obra, pôsobí ako šliapacie hračkárske autíčko. Rozmery päťstovky nekladú náročné požiadavky na parkovacie miesto, ale priam odbremeňujú od stresu pri hľadaní vhodnej odstavnej plochy v preplnených uličkách talianskych mestečiek. Tamojšie cesty sú mraveniskom áut, ktoré jazdia bez pravidiel. Vodič bez absolútnej istoty za volantom sa môže zblázniť z chaosu, ktorý sa okolo neho deje. Taliani neakceptujú jazdné pruhy, radi kľučkujú a milujú predbiehanie sa. Nehovoriac o ruchu, trúbení, či pokrikovaní šoférov a ručnej gestikulácii. Auto tam neprežije bez šrámu ani jediný deň. Na cestách nevidno ani zďaleka toľko policajtov ako u nás a aj tí, ktorí tam stoja, tvária sa akoby sa ich ten dopravný neporiadok okolo netýkal. Všetko tam plynie akýmsi prirodzeným spôsobom.
Najväčší chaos sme zažili v Ríme. Hlavné cestné ťahy sú permanentne preťažené. Našinci sa len čudujú, prečo domáci šofér stojí na semafore úplne vpravo, keď chce odbočiť doľava. Prečo nejazdia jeden za druhým, ale tak ako sa komu páči. V tejto atmosfére sa zdá až nepochopiteľné a nemožné, že nevidíte žiadne nehody. Počas troch dní v starobylom Ríme sme nenatrafili ani na jednu. Všimli sme si ale mnohé „odreniny" na autách. Vari na každom domácom aute by sa našli škrabance a pokrivené plechy. Našej fiatke viackrát hrozilo, že neohľaduplnosťou talianskych šoférov utrpí ujmu na kráse, ale vďaka jej obratnosti, dynamike motora a našej primeranej drzosti sme sa dokázali vyhnúť akýmkoľvek kolíziám.
Pozor na značky
Špecifikom veľkomiest sú dopravné obmedzenia, ktoré bránia vjazdu osobných áut na určené cesty, kam smú len autobusy a taxíky. Dostať sa na ne nie je vôbec zložité, aj my sme párkrát po nich prešli a zbadali sme sa až keď sme sa ocitli v záplave taxíkov. Za vinu to dávame dopravným značkám so zákazmi v taliančine. Angličtinu by ste tam hľadali márne.
Príjemným prekvapením sa stalo parkovanie. V prípade hľadania miesta na oddych sa potvrdilo, že malé auto v metropolách víťazí, pretože sa vmestí kamkoľvek. Za parkovanie na uliciach sa platí podobne ako u nás, cez automaty. Hodina väčšinou stojí jedno euro. Ak sme chceli zaparkovať v Ríme, miesto sme bez problémov našli v bočných uličkách, ktoré lemovali hlavné cesty. V Benátkach si treba dať pozor na výber parkoviska. Netreba ísť hneď do prvého parkovacieho domu pri vstupe do centra na ostrove, pretože zaň musíte zaplatiť celodenný poplatok aj vtedy, keď tam budete stáť iba chvíľu. Oplatí sa, pokiaľ v Benátkach hodláte zostať viac dní. Na jeden deň ponúkajú výhodnejšie podmienky ostatné parkovacie domy, kde sa platí podľa dĺžky parkovania.
Jazda so šarmom
Nový Fiat 500 s 1,4 l 16V zážihovým štvorvalcom výkonu 74 kW/100 k jazdí po meste ako drak. Vďaka 6-stupňovej manuálnej prevodovke si počína výborne aj na diaľnici. Pri súvislej jazde rýchlosťou 130 km/h si zapýta v priemere 7,4 l benzínu na 100 km. Na nerovných povrchoch sa vplyvom tvrdo naladeného podvozka a krátkeho rázvoru správa trochu nervózne, o to šarmantnejšie však zvláda jazdu po okreskách plných zákrut, akých je v Taliansku neúrekom. V kľukatom teréne Toskánska s množstvom serpentín sa jeho motokárový podvozok predviedol v plnej paráde. S každou ďalšou zákrutou sme si jeho presvedčivé držanie stopy naplno užívali. Spolujazdkyňa mi musela občas pripomenúť, že nie sme na pretekárskej dráhe. Taliansky vidiek nasiaknutý neopakovateľnou atmosférou, ktorú dokresľuje množstvo zákrut, stúpaní a klesaní, však urobí s vodičom svoje. So spolujazdcom žiaľ tiež... V prostredí rozkvitnutých olivovníkov a viníc Fiat 500 preukázal, že svojmu majiteľovi poslúži nielen ako imidžový doplnok, ale veľmi dobre sa s ním aj pobaví. Zvlášť s testovanou športovou verziou, ktorá vďaka krátkemu sprevodovaniu a výraznému zvuku motora vo vysokých otáčkach nesklame ani fajnšmekrov. K výbornej dynamike patria tiež spoľahlivé brzdy. Štyri kotúče v kombinácii s ABS a brzdovým asistentom fungujú výborne. Päťstovka je prvé auto s dobre vyriešeným automatickým zapínaním výstražných smeroviek počas núdzového brzdenia, pretože tie sa vypínajú hneď po poklese brzdného účinku. Jediným hendikepom sa javí väčší polomer otáčania ako by sme od mestského vozidla očakávali.
Oblečte sa do interiéru
Interiér päťstovky je skutočne módnou záležitosťou. Dizajnéri mysleli na každý detail. Súčasťou palubnej dosky je rozmerný plastový diel odkazujúci na sparťanský plechový kokpit jej predchodcov, ktorý bol vo farbe karosérie. Hoci Fiat 500 možno označiť za liliputána na cestách, pasažieri na predných sedadlách majú dostatočný komfort. Sedadlá sú vynikajúco tvarované aj na dlhšie cestovanie. Výhrady sme mali voči opierkam hláv, ktoré síce zapadajú do celkového dizajnu interiéru, ale mohli by byť z príjemnejšieho materiálu. Za nevýhodu považujeme aj malú odkladaciu poličku, nahrádzajúcu klasický uzatvárací priečinok. Celkovo by sme privítali viac odkladacích priestorov, ktoré by sa zišli najmä na dlhších cestách. Chápeme však, že Fiat 500 bol stvorený predovšetkým do mestskej džungle.
Moderná starožitnosť
Taliansko charakterizujú emócie, šarm, dynamika a v každej oblasti neopakovateľný zmysel pre krásu – či už je to kuchyňa, móda, dizajn alebo hudba. Tieto atribúty charakterizujú aj Fiat 500. Taliani sú naň patrične hrdí a dodnes sa neubránia emóciám, keď ho vidia. Oprášením už takpovediac starožitného návrhu sa konštruktérom podarilo prísť s autom, ktoré spája modernu s krivkami odkazujúcimi na päťdesiat rokov starý originál. Sme zvedaví, akých automobilových ikon minulosti sa po úspechu tohto auta ešte dočkáme. Fiat 500 je úspešný už dnes a určite bude nasledovať vlna ďalších retro modelov, pokúšajúcich sa vyvolať ešte väčšiu hystériu. S novým autíčkom sme najazdili tritisícdvesto kilometrov s priemernou rýchlosťou 72 km/h a spotrebou 7,1 l/100 km. Počas cesty sme stretli niekoľko desiatok jeho predchodcov. Veselé reakcie Talianov sme zažili najmä vo Florencii, kde sme náhodou natrafili aj na pôvodný Abarth. Obe päťstovky stojace bok po boku vyvolávali rovnaký obdiv, bez rozdielu veku.
Autor: Mária Miháliková
