Jazdec v rely musí pozerať ďaleko pred seba a tam kde má auto ísť. Nie tam kde momentálne ide. Keď sa blíži k zákrute, nepozerá stále rovno na zvodidlo alebo do lesa, ale už vopred sleduje, kde sa zákruta zahýba a očami sa snaží sledovať odkrývanie výhľadu. Navyše, má oproti bežnému vodičovi výhodu, lebo spolujazdec mu všetko vopred prezradí.
Odhalíme zakrivenie
Tento pohľad nás prinúti oveľa skôr a s predstihom zabrzdiť a trafiť auto do ideálnej stopy. Pohľad do zákruty a nie pred seba odhalí jej polomer, pretože niekedy sa zdá byť zákruta jemná a pritom je nebezpečne ostrá. Inokedy vyzerá prudká a zbytočne zabrzdíme seba aj iných. Očami zdvihnutými dopredu sa prejazd zvláda oveľa ľahšie.
V zákrute potom môžete pomaly pridať plyn a bez stresu svižne z nej vyjsť.
Bezpečne v kolóne
Rovnaké zásady platia o jazde v meste aj v kolóne. Ak pozeráme ďaleko pred seba, máme čas na reakciu. Tým pádom nemusíme prudko brzdiť, stihneme zastaviť a možno aj autá za nami. Spoliehať sa iba na brzdové svetlá auta pred nami sa neoplatí. Vodič s očami upretými pred autom periférne nevidí, čo sa deje ďaleko vpredu. Dobrý šofér, s pohľadom upretým ďaleko pred seba, sa stihne na všetko pripraviť a pritom periférne vidí okolie blízko auta. Keď jazdec v rely letí po rovine a pred zákrutou sa zapozerá rovno pred seba, začne brzdiť neskôr, ale musí brzdiť viac ako treba, často nestihne ideálny nájazd a niekedy pred blížiacou sa prekážkou spanikári, podrží brzdu a na šmyku vyletí von. Medzi rýchlosťou a pohľadom má platiť priama úmera. Čím rýchlejšie ideme, tým ďalej sa musíme pozerať.
Cenné skúsenosti na pokračovanie
Motoristický šport bol vždy hnacím motorom automobilového vývoja a bezpečnosti, pretože čo sa osvedčilo v ťažkých podmienkach a pri jazde na hranici možností auta aj šoféra, možno použiť aj v živote bežného šoféra. Sériou skúseností z automobilových súťaží rely chceme prispieť k bezpečnosti všetkých na cestách.
