Písmo:A^-|A⁺

plynu ako paliva do áut mala stáť 18,25 Sk za meter kubický. V čo najkratšom čase informácie do databázy portálu zaradíme, spolu s informáciami o existujúcich čerpacích staniciach.

Na stránkach spoločnosti SPP sme našli základné informácie, čo CNG je a čím sa líši od iných palív.

CNG je skratka Compressed Natural Gas, čo v preklade znamená stlačený zemný plyn. Je to ten istý plyn, ktorý používame doma na varenie alebo na kúrenie. Je horľavý, neklasifikuje sa však ako výbušný plyn, v porovnaní s benzínom je preto ťažšie zápalný. Je ľahší ako vzduch a pri úniku rýchlo stúpa hore. Má veľmi dobré antidetonačné vlastnosti pri spaľovaní v zážihovom motore (oktánové č. je takmer 130). Preto je chod motora mäkší , tichší a v konečnom dôsledku sa CNG motor menej mechanicky namáha ako motory na kvapalné palivá.

V aute alebo v autobuse sa plyn v nádrži uskladňuje v plynnom stave pod vysokým tlakom (približne 22 MPa po naplnení). Z nádrže sa privádza k motoru, kde sa jeho tlak redukuje na takmer atmosférický. Po spálení neprodukuje takmer žiadne pevné častice. Do motora sa nasáva palivo len v plynnom stave, nespôsobuje zmývanie olejového filmu zo stien valcov a neznehodnocuje tak motorový olej.

Neznalí si často CNG zamieňajú s LPG. LPG je skratka Liquefied Petroleum Gas, čo sa prekladá ako kvapalný naftový plyn. Je to jedna z frakcií destilácie ropy. Hovorovo sa nazýva Propán-bután. Predáva sa v kvapalnom stave a v aute sa potom splyňuje. Oba systémy sú nezameniteľné. Do auta na pohon LPG sa nesmie tankovať CNG a naopak.

Podľa SPP, pri spaľovaní zemného plynu vzniká pri porovnateľnom energetickom efekte najmenej škodlivín zo všetkých fosílnych palív. Aj preto vraj mnohé veľké mestá ohrozované ekologickými problémami pristúpili k plynofikácii celej mestskej hromadnej dopravy. Príkladom je plynofikácia autobusov MHD v Bratislave. Vozidlá s takýmto pohonom sú populárne aj v Taliansku, Nemecku, na Novom Zélande, v Kanade, Argentíne i Rusku.

Dôvodom na použitie zemného plynu v doprave je aj ekonomické hľadisko. okrem toho, že nevytvárajú mechanické nečistoty (sadze), nezapáchajú, produkujú o 60 - 80 % menej plynných emisií (vrátane metánu), sú takmer o tretinu tichšie, majú pokojnejší chod bez vibrácií a dlhšiu životnosť. Popri nižších nákladoch na palivo má ekonomický význam aj vyššia životnosť motorov na plyn a zdvojnásobenie intervalu medzi výmenou motorového oleja. No a v neposlednom rade, z pohľadu spotreby je porovnateľný liter benzínu a meter kubický CNG.

Napriek výhodám paliva CNG má aj svoje nevýhody. Pre toto palivo majú na Slovensku, okrem pár autobusov, spravenú homologizáciu (podľa informácií z www.spp.sk) len niektoré staršie modely a verzie Škody a málo ďalších modelov iných značiek. Prestavba stojí cca 50.000 Sk, čo pre mnohých "šetreniachtivých" nie je málo. Výrobcov, ktorí predávajú sériovo vyrobené autá na pohon CNG, pribúda (Opel, Volvo, Ford, Mercedes, Fiat, Citroen, Peugeot, ...), no čerpacích staníc CNG je na Slovensku stále ako šafránu. V Bratislave sú dve, po jednej sú v Michalovciach, v Košiciach, v Nitre a vo Zvolene.

Obrázok 1: Jednopalivový automobil na CNG so "vstrekovaním" paliva. (1 - regulačný ventil, 2 - uzatvárací solenoidový ventil, 3 - elektronický dávkovač paliva, 4 - prívod CNG, 5 -nádrž na CNG, 6 - plniaci ventil s koncovkou)

Obrázok 2 a 3: Škoda Octavia s úpravou na zemný plyn