vrátila na 73 dolárov za barel.
Štartovacím impulzom pre nárast cien bola piatková dohoda piatich stálych členov Bezpečnostnej rady (BR) OSN a Nemecka o riešení iránskeho konfliktu. Pointou dohody je, že ak sa Teherán nevzdá programu obohacovania uránu, OSN uvalí na krajinu obchodné sankcie. Najvyšší ajatolláh Ali Chameneí (vďaka iránskemu systému vlády má väčšiu moc ako prezident Mahmúd Ahmadínedžád) v nedeľu varoval, že akýkoľvek americký zásah voči iránskym jadrovým zariadeniam môže spôsobiť „vážne ohrozenie toku energií v regióne". Chameneí tak naznačil, že Irán je schopný zablokovať Hormuzský prieliv. Jedná sa o úžinu medzi Perzským zálivom a Arabským morom, cez ktorú sa denne transportuje 20 percent svetovej produkcie ropy (17 mil. barelov). Samotný Irán ťaží 3,85 mil. barelov ropy, z nich viac ako 2 mil. exportuje.
Trhy s energiami sú vyplašené aj kvôli ďalším dvom udalostiam. V piatok uniesli v Nigérii osem pracovníkov nórskej ropnej spoločnosti. Nigéria od polovice februára dodáva na svetové trhy o 550.000 barelov menej kvôli útokom militantov na ropný terminál firmy Shell. Drobné prevádzkové problémy hlási päť amerických rafinérií. Na začiatku motoristickej sezóny je to pre investorov znepokojivý impulz.