reklama
„medvedí" týždeň. Cena najaktívnejšieho júlového kontraktu čierneho zlata od pondelka klesla o 3,3 percent.
Výpredaje spôsobili tri významné fundamentálne správy: ústretová reakcia Iránu na plán medzinárodného spoločenstva k riešeniu „uránovej" krízy, nárast amerických zásob ropy a benzínu a smrť jordánskeho teroristu al-Zarkáwího v Iraku. Iránska ochota rokovať by mohla znamenať, že OSN neuvalí (alebo aspoň zdrží) obchodné sankcie namierené voči štvrtému najväčšiemu producentovi ropy na svete. Vysoký stav amerických zásob znižuje tlak na strane dopytu a zabitie šéfa al-Kájdy v Iraku pravdepodobne upokojí bezpečnostnú situáciu v krajine, ktorá stále ťaží menej ropy ako pred pádom režimu Saddáma Husajna. Vládnym silám sa doteraz nedarilo ustrážiť 7000 km ropovodov a 130 ťažobných zariadení, ktoré sú častým terčom útokov vzbúrencov.
Ropu by mohlo zraziť nižšie aj zvyšovanie úrokových sadzieb vo významných ekonomikách. Vo štvrtok zvýšila úroky nielen ECB, ale aj centrálne banky v Indii, Južnej Kórey a Južnej Afrike. Nárast sadzieb môže perspektívne spôsobiť spomalenie rastu svetového hospodárstva a pokles dopytu po komoditách. Z technického hľadiska je cena čierneho zlata momentálne uzavretá medzi dvomi úrovňami: zdola je to dvojmesačné minimum 68,40 a zhora 20-dňový pohyblivý priemer 71,43 dolárov za barel.
