dostane späť do radaru, ktorý vypočíta rýchlosť zameraného auta. Ak šlo auto vyššou rýchlosťou ako povolenou, radar uloží do počítača fotografiu auta a ďalšie údaje, ktoré polícia používa ako dôkaz o prekročení maximálne povolenej rýchlosti.
Nedávno sa nám dostali do rúk zaujímavé právnické analýzy o tom, že v niektorých prípadoch policajti nepoužívajú radary v súlade so zákonom. A zákony by mal dodržiavať každý, aj polícia pri odhaľovaní priestupkov.
Totiž, od 21.mája 2003 platí na Slovensku zákon o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov - tzv. zákon o ochrane pred odpočúvaním (166/2003). V druhom paragrafe tohto zákona, v odseku 1) sa píše: "Informačno-technickými prostriedkami na účely tohto zákona sú najmä elektrotechnické, rádiotechnické, fototechnické, optické, mechanické, chemické a iné technické prostriedky a zariadenia alebo ich súbory používané utajovaným spôsobom pri a) vyhľadávaní, otváraní, skúmaní a vyhodnocovaní poštových zásielok a iných dopravovaných zásielok, b) odpočúvaní a zaznamenávaní v rámci telekomunikačných činností, c) vyhotovovaní a využívaní obrazových, zvukových alebo iných záznamov."
Radar je vo svojej podstate rádiotechnické zariadenie, ktoré využíva počítač (elektrotechnické zariadenie), kameru alebo fotoaparát (fototechnické, optické zariadenie) a využíva, občas aj vyhotovuje obrazové alebo iné záznamy.
Polícia tvrdí, že podľa zákona o policajnom zbore môžu používať technické zariadenia na odhaľovanie priestupkov a trestnej činnosti. Lenže tak, ako platí zákon o policajnom zbore, takisto platí aj zákon č. 166/2003, ktorý neodmieta použitie rôznych technických zariadení, ale upravuje ich použitie v špeciálnych prípadoch.
V štvrtom paragrafe zákona č. 166/2003, v odseku 1) sa píše: "Informačno-technické prostriedky možno použiť iba na základe predchádzajúceho písomného súhlasu zákonného sudcu ..." No na to polícia potrebuje žiadosť, ktorá musí obsahovať aj "druh informačno-technického prostriedku, ktorý sa má použiť, miesto jeho použitia, navrhovaný čas trvania jeho použitia, údaje o osobe, voči ktorej sa má tento prostriedok použiť".
Polícia sa bráni tým, že pri používaní radarov nie je dopredu známe, kto prekročí rýchlosť a kto nie. Podľa nej, aj keby merač rýchlosti jazdy bol informačno-technický prostriedok, nemožno žiadať súhlas sudcu na jeho používanie, keďže nie je známe, do koho súkromia bude polícia zasahovať. Ak by však tento argument platil, zákon č. 166/2003 by vôbec nemusel existovať. Predstavte si trochu za vlasy pritiahnutý príklad: polícia by dala do miestnosti s 50-timi ľuďmi odpočúvacie zariadenie (bez vedomia týchto ľudí) s odôvodnením, že nevie síce, koho bude odpočúvať a zaznamenávať, ale čo keď niekto niečo povie také, čo by mohlo pomôcť pri objasňovaní priestupku alebo trestnej činnosti ... a keď povie, nahrá zvukový záznam, ktorý bude chcieť proti dotyčnému použiť. Bez povolenia sudcu. Podľa argumentácie polície by ho nepotrebovala, veď by nevedela dopredu o koho súkromie pôjde.
V zákone č. 166/2003 je dôležité všimnúť si aj slovné spojenie "utajeným spôsobom". Polícia totiž tvrdí, že radar sa používa verejne, na verejnej komunikácii, preto nie je utajený. V takom prípade by nemalo význam spomínať v dopravných servisoch rádií informácie, kde sa radary nachádzajú, lebo by o nich všetci vedeli, alebo by aspoň mali možnosť sa to dozvedieť z oficiálnych zdrojov. Okrem toho, kto z Vás vie, kedy a kde teraz merajú rýchlosť? ... odpoveď pozná len málokto a ak, tak z neoficiálnych zdrojov, pretože merače rýchlosti jazdy sa často schovávajú za prekážky, cez ktoré radar nevidno, alebo sa dávajú do neoznačených áut.
Problémom, podľa nás, nie je používanie radarov ako takých. Veď na mnohých miestach treba kontrolovať cestnú premávku kvôli "šialencom", ktorí ohrozujú všetko, čo sa dá. No policajné radary sa zvyčajne používajú tak, že o nich nikto nevie (až na tých, ktorých polícia zastavila za prekročenie rýchlosti). Keby polícia zverejnila informácie o tom, kde merajú, alebo keby merala len na úsekoch označených informačnou tabuľou "Pozor radar", určite by nikto nenamietal. Už by to totiž nebolo utajeným použitím radaru. Zároveň by sa tým pomohlo dať prednosť prevencii pred represiou, ktorá má na nepriaznivý stav nehodovosti na cestách oveľa väčší vplyv, než skrytý radar v modrej Škode Fábia schovanej za rohom budovy.
Na záver ešte jedna "šuškanica" - policajti vraj musia ročne vyzbierať istý obnos na pokutách do štátnej kasy. V zákonoch sa totiž píše, že príjmy na pokutách sú súčasťou štátneho rozpočtu.
