Jeho význam spočíva v tom, že neprechádza ani cez Rusko, ani cez problematické krajiny Blízkeho východu, čím môže pomôcť v tlmení nárastu cien ropy, uviedol analytik David Knapp z newyorského inštitútu Energy Intelligence Group.
Výstavbu ropovodu s nákladmi 3,9 mld. USD schválili vedúci predstavitelia Azerbajdžanu, Gruzínska a Turecka v novembri 1999, jeho súčasnú trasu presadili USA, ktoré uprednostnili potrebu diverzifikácie prepravy ropy pred lacnejšími variantmi ropovodov cez Rusko, či Irán. Táto taktika sa ukázala ako správna v čase vysokých cien ropy ku ktorým výrazne prispieva práve Irán a jeho neochota ustúpiť v otázke svojho jadrového programu. Cena ropy na americkom trhu sa v súčasnosti pohybuje okolo 75 USD za barel, čo je trojnásobok úrovne z čias podpisu dohody.
Ropovod začal so skúšobnou prevádzkou koncom júna, v súčasnosti prepravuje 430 tis. barelov denne (bpd). Ako uviedla britská ropná spoločnosť BP, ktorá je hlavným zahraničným investorom v azerbajdžanskom ropnom sektore, do roku 2008 by sa mala preprava zvýšiť na 1 mil. bpd.
Väčšina ropy prepravovanej cez ropovod je určená na európsky trh a Turecko dúfa, že sa vďaka tomu zvýši jeho vplyv v súvislosti s uchádzaním sa o členstvo v Európskej únii (EÚ). "Turecko sa stáva stále dôležitejším koridorom pre dodávky energetických surovín. Európania, najmä vo východnej Európe, určite vnímajú, že Turecko je veľmi dôležité z hľadiska energetickej bezpečnosti," vyhlásil Suat Kiniklioglu, riaditeľ ankarskej pobočky German Marshall Fund of the United States.
© 2005, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
