Správa štátnych hmotných rezerv (SŠHR) chce, aby sa na budovanie núdzových zásob ropy a ropných produktov od začiatku budúceho roka, skladali všetci motoristi hradením nového poplatku v rámci konečnej ceny pohonných látok. Podľa návrhu novely zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a návrhu nariadenia vlády o určení poplatku, ktoré SŠHR predložila do pripomienkového konania, by poplatok na liter nafty, benzínu a kerozínu v budúcom roku predstavoval 50 halierov (0,0165 Euro) a na liter vykurovacieho oleja 20 halierov (0,0066 Euro).
Vybrané peniaze by mal SŠHR odvádzať predajca, ktorý by nový poplatok zakalkuloval priamo do konečnej ceny pohonných látok. SŠHR by týmto spôsobom chcela v budúcom roku získať 1,459 mld. Sk (48,43 mil. Euro), čo by podľa jej prepočtov malo stačiť na pokrytie finančných potrieb budovania ropných zásob na rok 2009.
"Požiadavka na núdzové zásoby pre rok 2009 predstavuje čiastku zhruba 1,459 mld. Sk (48,43 mil. Euro). Pre rok 2009 nie je zo štátneho rozpočtu na núdzové zásoby zabezpečené finančné krytie a v prípade nezavedenia výberu poplatku by bola požadovaná zo štátneho rozpočtu," konštatuje SŠHR.
Pre dopravcov by však takéto riešenie bolo neprijateľné. "Štát by to mal riešiť iným spôsobom a nie ďalším zvyšovaním cien pohonných látok. Už dnes je cena pohonných hmôt vysoká a neadekvátne zvyšuje náklady dopravcov v Slovenskej republike," povedal pre agentúru SITA generálny tajomník združenia cestných dopravcov Česmad Pavol Reich.
Doteraz sa na financovaní budovania núdzových zásob ropy a ropných produktov podieľal štát prostredníctvom štátneho rozpočtu a samotná SŠHR, podľa ktorej však pôvodný plán financovania nepočítal s takým výrazným nárastom cien ropy a ropných výrobkov, ako tomu bolo v posledných mesiacoch. Správa tak podľa dôvodovej správy k návrhu nemala na plnenie svojich záväzkov v súvislosti s budovaním zásob, teda na nákup a obmenu zásob a tiež na náklady spojené so skladovaním, dostatočné prostriedky.
"V uplynulých rokoch zo štátneho rozpočtu neboli SŠHR na tvorbu núdzových zásob prideľované potrebné finančné prostriedky. Nákup hmoty do núdzových zásob, ako i financovanie skladovania, ochraňovania a obmeny tak boli realizované najmä z mimorozpočtového účtu SŠHR, tvoreného najmä z odpredaja priemyselných a potravinárskych komodít štátnych hmotných rezerv," zdôvodňuje svoj návrh SŠHR.
Správa svoj návrh obhajuje tým, že navrhovaný spôsob financovania aplikuje prevažná časť krajín Európskej únie. Podľa nej ide o model financovania, ktorý nie je závislý len na verejných financiách, ale je založený na príspevku na núdzové zásoby od cieľovej skupiny, ktorá ropné výrobky spotrebúva a na druhej strane má v prípade ropnej núdze zabezpečenú ochranu štátom na zmiernenie dopadov použitím núdzových zásob.
"Krajiny, ktoré uplatňujú tento model nezápasia s nedostatkom finančných prostriedkov pre skladovanie, dopĺňanie a ochraňovanie núdzových zásob a sú ostatným členom Medzinárodnej energetickej agentúry dávané za vzor. Ako jeden z kľúčových argumentov sa uvádza transparentnosť modelu, jeho nezávislosť na verejných zdrojoch, ktoré môžu byť použité na iné priority vlády, ako aj jeho spravodlivosť, keďže ho financujú najmä tí, ktorí systém môžu v čase krízy aj najviac využívať," uvádza SŠHR.
Slovensko je povinné dobudovať a udržiavať núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov na cieľový stav 90 dní, čo je v súlade s medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovensko viazané.
SŠHR sa pokúšala rovnaký systém financovania tvorby núdzových zásob ropy presadiť aj minulý rok s tým, že poplatky by sa zaviedli od apríla 2008. Napokon však vláda návrh neschválila s tým, že zohnala finančné prostriedky, aby sa urobili potrebné nákupy pohonných hmôt. Minister financií Ján Počiatek vtedy pri prerokúvaní návrhu povedal, že by išlo o kvázi zvyšovanie spotrebnej dane, čo nie je cesta, ktorou by sa chcela vybrať súčasná vláda. Otázka financovania núdzových zásob sa tak však vyriešila iba pre rok 2008.
K aktuálnemu návrhu SŠHR sa ministerstvo financií zatiaľ nevyjadrilo.
