Rely Tatry bola konečne tam, kde roky patrí. Opäť v Poprade. Mnohé rýchlostné skúšky z minulosti sa nejazdili, ale vrchol pretekárskej sezóny v podobe 39. Aquacity Rally Tatry vyšiel na jednotku.
V pamäti mám chladný septembrový večer. Sedím zabalený v deke a nadšene vykrikujem, keď zbadám tie úžasné diaľkové svetlá. Žiguliakom žiaria aj brzdové kotúče a škodovky majú nádherný zvuk. Brat ma poúča, že najlepší je Fiat Abatrh 131. Dokonca nám kúpili plagát s víťazom, pretože talianska posádka Ceccato - Falcon vtedy vyhrala.
O dva roky neskôr ideme s rodičmi na ďalšiu rely Tatry. Síce nemôžeme ostať do rána, ale na skúške Vernár si pamätám to úžasné Audi Quattro, s ktorým Leo Pavlík a Karel Jirátko zvíťazili. Naši to možno netušili, ale rely Tatry to začala.
Teraz v rovnakej zime sedím zabalený v sponzorskej vetrovke v súťažnom Suzuki Swift. Sme v cieli skutočnej rely Tatry pod Tatrami. Chlapčenský sen sa splnil. K dokonalosti mu chýbal už len zadný náhon a štrkové cesty.
Nové a dobré auto Tretí krát v sezóne vypisuje Zuzana (spolujazdkyňa) iné evidenčné číslo súťažného auta. Suzuki Swift z Bratislavskej rely sme nechceli. Náš dobrý parťák a partner Jiří Pertlíček robil, čo mohol, a v Nemecku zohnal lepší Swift s kratšou prevodovkou a samosvorným diferenciálom. Konečne máme aj pneumatiky Pirelli a začíname opäť odznova. Po početných hodinách na Bratislavskej rely nie je jednoduché vytlačiť z malého auta maximum a využiť tých 138 koní. Po testovacej skúške je nám jasné, že všetko funguje, akurát chýba viac výkonu a homologovaná hydraulická ručná brzda.
Mám rezervy Swift má perfektný podvozok a nečakanú priľnavosť zadnej nápravy. Preto lanková brzda s nešikovne umiestnenou pákou nestačí. Na rýchlej skúške Mlynky nám nebude treba. S pribúdajúcimi rýchlostnými skúškami zisťujem, koľko si môžem so Swiftíkom dovoliť. Pertlíček nastavil podvozok brilantne a malé štvorcové auto neodskakuje ani vo vysokej rýchlosti.
Medzi hustým porastom skúšky Mlynky ideme hlboko pod limit. Dole Brutovcami sa pocit z jazdy vylepšuje a postupne sa začíname blížiť za chrbát Istvána Radóa na Honde Civic. Veľký náskok sa zmazať nedá a jediná skúška, ktorú nad ním vyhrávam nám víťazstvo nezabezpečí. Napokon viac ako povinné druhé miesto v triede potešilo umiestnenie v absolútnom poradí. Swift nesklamal a jazda bez vážnejších kiksov priniesla svoje ovocie. V pamäti ostala iba zaseknutá ručná brzda na mestskom okruhu v Poprade a pár ubratí plynu tam, kde nebolo treba.
Krásne preteky Opäť bohatší o nové skúsenosti a rýchlejší o pár sekúnd spomíname na rely, ktorá sa mihla ako blesk. Kamarátom rozprávam o neskorom brzdení po „pravej dva do ľavej šesť" a tiež o tom ako nám nahnala strach Trojanova havária vo vysokej rýchlosti. Spomínať budem na rozhovor v tankovacej zóne s Igorom Drotárom, ktorý vyhral Tatry v deväťdesiatom siedmom. Počas druhého dňa súťaže za nami štartoval dvojnásobný víťaz Jožko Béreš starší. Aby bol zážitok z Rely Tatry ešte väčší , podarilo sa v predstihu získať titul vicemajstrov v triede N2.
Videá aspoň čiastočne približujú pohľad a pocity v súťažnom aute zo strany spolujazdkyne Zuzky Lieskovcovej.
Výsledky nájdete na tu prvý deň a druhý deň
Prvá rýchlostná skúška na rely Tatry s novým autom bola náročná, výsledný čas zase dobrou správou pre posádku SME.
Najnáročnejšia skúška prvého dňa rely Tatry mala rýchly záver dole kopcom a cez les. Nové auto zvládlo nástrahy hrboľatej cesty lepšie ako čakala posádka SME. Pilot bol na niektorých miestach radšej opatrný.
Posádke SME vyšla najlepšie rýchlostná skúška Vikartovce. Pri druhom prejazde bol Suzuki Swift rýchlejší ako Honda Civic, ktorú pilotoval Maďar István Radó. Pri prejazde cieľom dosiahol Swift rýchlosť 170 kilometrov za hodinu.
