Nedávno sa nám dostalo do rúk rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v zaujímavom spore. Jeho hlavným motívom bola otázka, či polícia môže používať policajné radary na meranie rýchlosti, alebo nie.
Hneď na úvod treba povedať, že polícia je veľmi dôležitá v rámci dopravy a dodržiavania pravidiel cestnej premávky. Myslíme si, že je nevyhnutné, aby kontrolovala maximálne povolené rýchlosti, inak by bolo na cestách oveľa nebezpečnejšie. Treba však dodať, že polícia musí dodržiavať zákon a podľa Ústavy Slovenskej republiky môže robiť len to, čo jej zákony dovoľujú.
Všetko sa to začalo ešte v roku 2006. Policajti kontrolovali dodržiavanie maximálnej povolenej rýchlosti a namerali motoristu, ktorý odmietol zaplatiť pokutu. Bránil sa tým, že policajti nemali právo použiť merač rýchlosti bez súhlasu súdu.
Na dopravnom inšpektoráte dostal motorista pokutu 5000 Sk a na 10 mesiacov zákaz šoférovania. Krajský súd pokutu potvrdil. Najvyšší tiež.
Radar ako informačno-technický prostriedok?
Motorista postavil svoju argumentáciu na tom, že na Slovensku platí zákon č. 166/2003 Z.z. Tento zákon sa volá "o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním)".
Tento zákon hovorí o tom, kedy, kde a za akých okolností môže orgán štátu zasiahnuť do súkromia človeka. Píše sa v ňom, v § 2, aj toto:
(1) Informačno-technickými prostriedkami na účely tohto zákona sú najmä elektrotechnické, rádiotechnické, fototechnické, optické, mechanické, chemické a iné technické prostriedky a zariadenia alebo ich súbory používané utajovaným spôsobom pri
a) vyhľadávaní, otváraní, skúmaní a vyhodnocovaní poštových zásielok a iných dopravovaných zásielok,
b) odpočúvaní a zaznamenávaní v rámci telekomunikačných činností,
c) vyhotovovaní a využívaní obrazových, zvukových alebo iných záznamov.
Dôležité je si všimnúť výraz "utajeným spôsobom". V zákone nie je tento výraz nikde definovaný a preto treba vychádzať z významu slova utajený. Podľa elektronického lexikónu slovenského jazyka to znamená skrytý, nepozorovaný.
Skúste si, len pre zaujímavosť, predstaviť nejaké zariadenie, ktoré by dokázalo vyhotovovať a využívať obrazové, zvukové alebo iné záznamy a nespadalo do definície informačno-technických prostriedkov. Čo myslíte? Ako je to s policajným radarom?
Neraz sme stretli neoznačené policajné autá s "bradavičkou", ako merali rýchlosti áut. Často schované, bez toho, aby niekto čo i len tušil, že je tam polícia a meria rýchlosť.
Argumenty motoristu
Motorista sa bránil tým, že radar spĺňa znaky definície informačno-technického prostriedku, lebo je to rádiotechnické a elektrotechnické zariadenie, ktoré utajeným spôsobom vyhotovuje a využíva obrazové a iné záznamy. "Miesto, kde k spáchaniu priestupku došlo, nebolo označené žiadnym symbolom, prípadne dopravným značením, ktoré by upozorňovalo na použitie merača rýchlosti, a teda k jeho použitiu došlo utajovaným spôsobom."
A keďže si motorista myslel, že radar je informačno-technický prostriedok, podľa zákona ho polícia môže použiť len na základe písomného súhlasu zákonného sudcu.
Podľa motoristu bol preto dôkaz (fotografia s údajmi o rýchlosti) vytvorený radarom nezákonný a nemohol sa použiť v rámci priestupkového konania.
Protiargumenty
Najvyšší súd poukázal, v odôvodnení svojho rozhodnutia v spore, aj na § 69, odsek (2) zákona o Policajnom zbore (č. 171/1993 Z.z.)
Policajný zbor je oprávnený, ak je to potrebné na plnenie jeho úloh, vyhotovovať zvukové, obrazové alebo iné záznamy z miest verejne prístupných a zvukové, obrazové alebo iné záznamy o priebehu služobnej činnosti alebo služobného zákroku.
Súd tiež povedal: "Policajný zbor má oprávnenie pri odhaľovaní priestupkov vyhotovovať záznamy v súlade so zákonom a to aj meradlom - cestným radarovým rýchlomerom, ktorý sa používa na zistenie rýchlosti pohybujúceho telesa na verejnom priestranstve bez vopred určeného cieľového adresáta."
Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
V tomto spore motorista prehral. Zatiaľ.
Najvyšší súd v odôvodnení svojho rozhodnutia povedal, že: "Cestný radarový rýchlomer ako meradlo rýchlosti pohybujúceho sa telesa svojou povahou a použitím pri odhaľovaní dopravných priestupkov v zmysle zákona o priestupkoch nemožno kvalifikovať ako informačno-technický prostriedok, ktorý slúži na úplne iné účely ako predmetný merač."
Podľa súdu sa na použitie tohto meradla nevzťahuje režim ako pri používaní informačno-technických prostriedkov.
Náš názor, možné riešenia a možné dôsledky
Myslíme si, že Najvyšší súd v tomto spore neuviedol dôvody, prečo by policajný radar nemal spadať do definície informačno-technických prostriedkov. Jednoducho, nepovedal, v čom je radar iný od ostatných zariadení (napríklad kamery, mikrofóny s nahrávacím zariadením známe ako ploštica a podobne), na ktoré potrebuje polícia súhlas sudcu.
Ak by polícia používala radar tak, že by dala vedieť dopredu, kde a kedy bude merať rýchlosť (napríklad cez média alebo internet), neporušovala by žiadny zákon. Alebo by sa mohli dať na všetky úseky ciest dopravné značky "Pozor radar". V iných prípadoch totiž radar, podľa nás, spĺňa všetky charakteristiky definície informačno-technického prostriedku.
Ďalším riešením sporu by mohla byť aj aktivita poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý by mohli určiť v zákone o ochrane pred odpočúvaním výnimku pre meranie rýchlosti radarom. Potom by žiadne podobné spory nemohli vzniknúť.
Ak by motorista tento spor dotiahol až na európske súdy, mohol by mať šancu na úspech. Je síce pravda, že policajti majú v zákone o policajnom zbore povolené používať radar, no iný zákon (ten o informačno-technických prostriedkoch) im to, podľa nás, zakazuje v istých situáciách (ktoré často využívajú).
A preto, ak by nakoniec súdy rozhodli v prospech motoristu, nastala by veľmi zaujímavá situácia - policajti by museli zmeniť taktiku boja proti prirýchlym šoférom a poslanci by boli políciou intenzívne tlačení do zmeny zákona. Ak by rozhodli v jeho neprospech, môžme čakať, že radar nebude posledným zariadením, ktoré rozhodnutím súdu prestane spĺňať znaky informačno-technického prostriedku ...
Článok vznikol na základe informácií z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8 Sžo 36/2008 (zdroj: ZSP 5/2008, str. 195).