Včera nám napísal Vladimír Lukáč, ktorý si všimol, že mnohí vodiči majú problém pochopiť takzvané zipsovanie. Zipsovanie je spôsob zaradenia sa áut na mieste, kde sa dva jazdné pruhy z rôznych dôvodov menia na jeden.
Vladimír Lukáč píše: "Keď poviem toto slovo, väčšinou si každý povie, čo je na tomto manévri nejasné. A ja sa to teraz pokúsim vysvetliť. Tento manéver by sa mal použiť pri prechode z viac pruhov do menej. Napríklad na Prístavnom moste z Petržky na diaľnicu - je to z troch do dvoch pruhov, alebo pri výjazde z diaľnice pri Považskej Bystrici. Tam som si všimol tieto chyby a priznám sa, robil som ich aj ja, kým som nepochopil podstatu tej chyby.
Takže, podstata zipsovania je podľa mňa tá, že vodiči sa zipsujú na jednom mieste a to je v mieste, kde sa spájajú dva pruhy do jedného.
Ja ako slušný vodič som často robil (tu ani nie) chybu ako neoptimálne zaradenie do pokračujúceho (pravého) pruhu pred značkou, ktorá to uvádzala. A potom ma hnevali vodiči, ktorí sa podľa mňa predbiehali a pokračovali v pripájajúcom sa (ľavom) pruhu. Ale pravda bola taká, že oni sa v podstate nepredbiehali, ale sa najoptimálnejším spôsobom zaradili na čo najplynulejšie zipsovanie.
Ked väčšina vodičov reagovala tak ako ja, stávalo sa, že pripájajúci (ľavý) pruh bol možno obsadený len 50 až 100 m pred zipsom a v pokračujúcom (pravom) pruhu bola 500 m a viac kolóna (tie pomery platia aj na dlhšie kolóny).
Časom som si všimol, že veľa vodičov, ktorí sa buď neúmyselne ocitnú v (pripájajúcom) ľavom pruhu, alebo sa ponáhľajú a akože sa predbiehajú, dostanú nápad, že v zipse ich nemusia vodiči pustiť, lebo ich predbehli a tak si začnú robiť miesto na pripojenie skôr a pripájajú sa inde, než v mieste zipsovania. To spôsobuje, že všetci, ktorí sa pripájajú zľava, prejdú zipsovacím miestom omnoho rýchlejšie, ako tí, ktorí sú akože slušní a radia sa ďaleko pred značkou do pravého pruhu.
Pri zipsovaní by mali podla mňa platiť tieto tri hlavné zásady:
- rovnomerne obsadzovať pripájajúci aj pokračujúci pruh (ak je ľavý pruh voľný, nerozpakovať sa a ísť v ňom alebo sa doň preradiť)
- z pripájajúceho ľavého pruhu sa pripájať len na jednom mieste (v mieste zipsovania, t.j. neradiť sa z ľavého pruhu skôr, ako na konci, kde sa pruhy spájajú a nerobiť si miesto v pravom pruhu skôr, ako na konci)
- pri mieste, kde sa pruhy spájajú sa slušne na preskačku zaraďovať
Tieto 3 zásady by v praxi mali spôsobiť, že ak vznikne kolóna, tak vznikne takmer rovnomerne v oboch pruhoch (výnimka platí pre nákladiaky), oba pruhy by mali postupovať rovnakou rýchlosťou, vodiči by nemali pocit frustrácie, že ich niekto predbieha, alebo ich pruh ide pomalšie a tým sa znižuje aj pravdepodobnosť kolízií, a premávka by mala v takomto mieste pokračovať optimálnou rýchlosťou."
Vladimír Lukáč ešte dodal, že ak sa väčšina vodičov bude riadiť spomenutými zásadami, cestovanie bude o čosi príjemnejšie.
Na záver ešte zopár faktov zo zákona o premávke na pozemných komunikáciách:
§ 8
(5) Vodič smie prechádzať z jedného jazdného pruhu do druhého jazdného pruhu len vtedy, ak neohrozí vodiča jazdiaceho v jazdnom pruhu, do ktorého prechádza; pritom je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Tam, kde sa dva jazdné pruhy zbiehajú do jedného jazdného pruhu tak, že nie je zrejmé, ktorý z nich je priebežný, vodič jazdiaci v ľavom jazdnom pruhu nesmie ohroziť vodiča jazdiaceho v pravom jazdnom pruhu.
(6) Ak je pri súbežnej jazde v niektorom jazdnom pruhu prekážka cestnej premávky, vodič vozidla idúceho vo voľnom jazdnom pruhu je povinný umožniť vodičovi prvého vozidla nachádzajúceho sa v jazdnom pruhu, v ktorom je prekážka, jej obídenie, ak ten dáva znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič obchádzajúci prekážku pritom nesmie ohroziť vodiča jazdiaceho vo voľnom jazdnom pruhu.
(priebežný pruh podľa zákona je jazdný pruh prebiehajúci v pôvodnom smere v mieste, kde sa mení počet jazdných pruhov)
