Prečo má LPG zákaz vjazdu do garáží a CNG nie?

Na väčšine podzemných garáží alebo parkovísk sa nachádza dopravná značka, ktorá zakazuje vjazd autám s pohonom na LPG.

LPG je alternatívne palivo voči benzínom a nafte a je to zmes skvapalnených plynov propán a bután. Menej používaným alternatívnym palivom na Slovensku plynného pôvodu je CNG, čo je stlačený zemný plyn.

Obe palivá sú pôvodom plynné, napriek tomu, do podzemných garáží autá na CNG zakázaný vjazd nemajú. Spýtali sme sa odborníkov, prečo si myslia, že je to tak.

Pohľad zo strany predajcov CNG

Podľa Ľubomíra Blaška z SPP je zemný plyn ľahší ako vzduch. V prípade poškodenia nádrže stúpa nahor a keďže väčšina podzemných garáží je odvetrávaná, zemný plyn (podobne ako splodiny z výfukov) môže byť rýchlo odvedený von z priestorov garáží.

LPG je ťažšie ako vzduch a drží sa pri zemi. Preto je problém dostať ho z garáží von.

Ďalší argument, ktorý sa zvyčajne používa na obmedzenie vjazdu áut na LPG do podzemia, je možnosť výbuchu uniknutého plynu. Pri CNG je podľa Ľubomíra Blaškoviča pravdepodobnosť explózie nižšia, keďže zemný plyn stúpa nahor do vetracích šácht, zatiaľ čo LPG v garážach zostáva.

Pohľad zo strany predajcov LPG

Podobný názor, ako v SPP, majú aj v spoločnosti Probugas. Ľubomíra Černáková nám v tejto súvislosti napísala:

Michal Kolárik zo spoločnosti Flaga PROGAS sa na túto problematiku pozerá takto:

Svoje tvrdenie podporil popisom oboch palív:

Zemný plyn je prírodný horľavý plyn využívaný ako významné plynné fosílne palivo. Je to zmes uhľovodíkov, z ktorých 50 až 98 % objemu tvorí metán. Okrem metánu obsahuje aj propán, bután a ďalšie látky. Je ľahší ako vzduch, nie je jedovatý, ale je nedýchateľný a dusivý. Je bezfarebný a bez zápachu, preto sa pri úprave odorizuje tetrahydrotiofénom, aby bol identifikovateľný.

Zemný plyn vo forme stlačeného zemného plynu (CNG) používa ako palivo pre automobilové motory. V kvapalnej podobe zaberá 600- krát menej miesta. Plyn sa skvapalňuje ochladením a stlačením. Aby plynný metán zmenil skupenstvo na kvapalné, musí sa ochladiť na -162°C. Oktánové číslo pri použití v spaľovacích motoroch je 120 - 130.

Pri koncentrácii 5 až 15 % zemného plynu vo vzduchu vzniká vysoko výbušná zmes. Ako plynné palivo má všeobecnú schopnosť dobre vytvárať zápalnú zmes, spaľovanie preto prebieha s vysokým využitím kyslíka aj paliva. Spaľovanie je čisté a bezzápachové.

Pri 650 °C až 750 °C dochádza k samovznieteniu. Rýchlosť spaľovania je 30 až 50 cm.s^-1. Pri explózii vzrastá na 2000 m.s^-1

Liquified Petroleum Gas - LPG je zmes skvapalnených uhľovodíkov získaná ako vedľajší produkt rafinácie ropy, ktorá sa pri normálnom atmosférickom tlaku a bežnej teplote nachádza v plynnom skupenstve. Táto zmes pozostáva prevažne z propánu, izobutánu a n-butánu (cca až 95 %) s minimálnym obsahom cudzích prímesí (najmä propylénu v 3 až 5 % objeme).

Pomerne jednoducho, jemným stlačení (2 až 8 bar) alebo ochladením (približne -25 až -35 °C), sa asi 260 násobne redukuje jej objem a skupenstvo sa mení na kvapalné. V kvapalnom stave je propán-bután bezfarebná a ľahko prchavá kvapalina špecifického zápachu s tlakom pár pri 70°C max. 26 kp/cm² a hustotou pri 50°C min. 450 kg/m³.

Bután je ľahší, má nižší podiel energie v pomere k svojmu objemu a je kvapalným pri teplote -7°C. Propán sa stáva kvapalným pri atmosférickom tlaku a teplote -42°C.

Vzhľadom na vyššie spomínané fyzikálno-chemické vlastnosti týchto väčšinových zložiek LPG sa spravidla v teplejších mesiacoch používa zmes s vyšším obsahom butánu (cca 50% - 70%). V chladnejších mesiacoch býva tento pomer opačný.

Oktánové číslo LPG sa pohybuje v rozpätí 101 až 104.

Propán-bután je so vzduchom výbušný a horľavý, medza výbušnosti je 1,45 - 7,4 obj. %.