Z Peugeotu 205 vyrobili v priebehu štrnástich rokov 5,3 mil. exemplárov. Iba malú časť z nich ale tvorilo športové prevedenie GTI.
Kompaktná karoséria, kolesá v jej rohoch a podvozok s kovanými ramenami a stabilizátormi na oboch nápravách, predstavovali dobrý základ hatchbacku so športovým naturelom. Vďaka úpravám zavesenia kolies ich rozchod v porovnaní s bežným Peugeotom 205 narástol o 10 mm a celková výška vozidla klesla o 20 mm.
Dostatočne silné srdce auta tvoril benzínový štvorvalec s objemom 1,6 l, produkujúci výkon 77 kW (105 k). Jedovatá dvestopäťka zrýchľovala z 0 na 100 km/h za 8,6 sekundy a maximálnou rýchlosťou na hranici 190 km/h atakovala aj vtedajšieho premianta triedy „hothatchov“, Ford Escort XR3. To všetko pri celkovej hmotnosti hlboko pod hranicou jednej tony.
Kabriolet zákruty nemiloval
V roku 1986 do „dvestopäťky“ začali montovať ešte silnejší motor 1,9 l. Radový štvorvalec uložený vpredu naprieč dosahoval výkon 94 kW (128 k) a maximálny krútiaci moment 150 Nm pri troch tisíckach otáčok za minútu. Nanešťastie ho prísne emisné limity v niektorých európskych krajinách "skrotili" na 120 konských síl (88 kW).
Auto s väčším stádom koní pod kapotou potrebovalo aj výkonnejšie brzdy, preto sa na zadnú nápravu nasťahovali kotúče nahradzujúce bubny. Peugeot 205 1,9 GTI roloval na nových zliatinových „pätnástkach“.
Do predaja v tom čase uviedli aj kabriolet s karosériou navrhnutou v štúdiu Pininfarina a označením CTI. Charakterizovala ho síce rovnaká technika ako GTI, no nie práve najtuhšia karoséria sa oveľa väčšmi "krútila", čo neprospievalo športovým vlastnostiam auta.
Športovec na prvý pohľad
Majiteľ najsilnejšej „dvestopäťky“ nemusel dokazovať skvelý výkon a jazdné vlastnosti auta v serpentínach, aby ostatní spoznali, že ide o GTI. Pri statickom pohľade ju od obyčajných a o dosť pomalších sestier bolo možné rozoznať prostredníctvom zliatinových diskov, podobných tým na súťažnom špeciále Peugeot 205 T16, blatníky zakrývali plastové lemy a na nárazníkoch nechýbala povestná červená linka zobrazujúca športový charakter auta.
K sériovej výbave patrili aj prídavné diaľkové (v niektorých verziách hmlové) svetlá v prednom nárazníku. V interiéri trónili polokožené anatomické predné sedadlá, koberčeky červenej farby a do ruky výborne padnúci trojramenný volant s výrazným červeným nápisom GTI.
Peugeot 205 GTI sa vďaka svojim vlastnostiam nestrácal ani na pretekárskych tratiach. Zásluhou vysokého výkonu, nízkej hmotnosti a dobre stavanému podvozku si ho s obľubou kupovali amatérski pretekári z rôznych motoristických disciplín. Rely, relykros, okruhy alebo preteky do vrchu, tam všade patrila „dvestopäťka“ GTI vo svojej objemovej kategórii medzi najlepších.
