BRATISLAVA. Vodič Kazimír Maťo vošiel vlani v Pezinku prednými kolesami auta do neoznačeného výkopu. Plynový ventil v jame mu pretrhol pneumatiku, poškodil disk kolesa a blatník.
Náklady na opravu auta a požičanie náhradného vozidla ho vyšli na asi 2-tisíc eur (60-tisíc korún). Poisťovňa mu z havarijnej poistky preplatila 1600 eur (48-tisíc korún). Aj jeho skúsenosť je návodom pre vodičov, ktorí si na cestách zničených po tejto zime poškodia svoje auto. Za výmoľ im zaplatia poisťovne.
Vinníkom nehody v prípade Maťa napokon nebol správca komunikácie, ktorý rozkopávku neoznačil, či plynári. Vyšetrovanie polície ukázalo, že z označenej cesty ukradli značku.
Za označený výmoľ správca zodpovednosť nenesie
Ak si vodič poškodí auto pre zlý stav cesty, má nárok na uhradenie škody. Za vozovku zodpovedajú ich správcovia. Diaľnice spravuje Národná diaľničná spoločnosť, cesty I. triedy Slovenská správa ciest, cesty II. a III. triedy župy a miestne komunikácie mestá a obce.
Kliknite - obrázok zväčšíte
Riziko nabehnutia na výmoľ sa zvyšuje najmä na jar. Sneh a ľad načaté cesty ešte viac potrhajú, oprava ciest je v zime aj niekoľkonásobne drahšia. S blížiacou sa jarou na cestách pribúdajú značky upozorňujúce na výtlky.
Ak je nebezpečný úsek označený značkou, vodič tomu musí prispôsobiť jazdu a za prípadnú nehodu už vlastník cesty nezodpovedá. Správcovia ciest každoročne do opráv ciest investujú milióny eur. Ak by chyby neodstránili, dopravné úrady im môžu uložiť vysoké pokuty.
Realita je taká, že správcovia ciest majú peniaze iba na najnutnejšie zaplátanie výmoľov, ktoré sa na rovnakom mieste o rok objavia znova.
Cesty si poisťujú
„Vlani sme opravili asi 50 kilometrov z 1500 kilometrov našich ciest za zhruba 200 miliónov korún,“ vypočítava ešte v starej mene riaditeľ správy ciest trenčianskej župy Stanislav Lališ.
„Napriek tomu sme pri vlaňajšej jarnej obhliadke vyčíslili len najnutnejšie náklady na opravy na asi 1,3 miliardy korún.“
Pri porovnaní so stavom spred roka 2004, kedy prešla správa ciest II. a III. triedy zo Slovenskej správy ciest na župy, je to podľa Stanislava Ladiša obrovský rozdiel. „Správa ciest investovala najmä do ciest I. triedy, do ciest II. triedy len sporadicky a do trojok takmer vôbec,“ tvrdí.
Správcovia ciest sa škodám spôsobených stavom cesty snažia vyhnúť aj poistením zodpovednosti za škodu. Náklady na opravu auta poškodeného na výmoľoch za nich potom hradí poisťovňa.
Napríklad Slovenská správa ciest, ktorá po Slovensku spravuje asi tritisíc kilometrov ciest, platí za poistenie každý rok až 597 490 eur (18 miliónov korún).
Správcovia, ktorí poistení nie sú, vedú s poisťovňami a vodičmi spory pred súdmi. Bratislavský magistrát prehral podľa hovorkyne Evy Chudinovej vlani len dva alebo tri takéto spory.
O stave ciest sme sa rozprávali s prednostom Krajského dopravného úradu v Trnave RUDOLFOM KORMÚTHOM.
Kto kontroluje stav ciest?
„My, ako krajské a obvodné dopravné úrady, robíme na cestách štátny odborný dozor, čo je fyzické kontrolovanie značenia a stavu ciest.“
Aký je postup, keď zistíte výmoľ?
„Okamžite o tom upovedomíme správcu cesty. Ten je povinný chybu bezodkladne odstrániť. Pokiaľ to nie je ihneď možné, je povinný úsek okamžite zabezpečiť výstražnou značkou.“
Čo ak správca chybu dlhšie neodstraňuje?
„Zákon nám umožňuje uložiť pokutu až do 33 193 eur.“
Ukladáte pokuty bežne?
„Na odstránenie chyby vždy nechávame istý čas, napríklad týždeň. Potom ide ešte opätovná výzva, správcovia chybu väčšinou odstránia. Častejšie riešime prípady, keď napríklad vodári alebo plynári nedajú rozkopanú cestu do pôvodného stavu.“
Prečo sú naše cesty v takom zlom stave?
„Na cestách, najmä nižších tried, sa desaťročia robili iba kozmetické úpravy. Opravil sa jeden výtlk a vedľa vznikol ďalší. Možno 70 percent ciest by potrebovalo komplexnú rekonštrukciu, vymeniť všetky vrstvy podložia, nielen vrchný asfaltový koberec. Cesty neboli projektované na takú premávku a záťaž. V minulosti jazdili nákladné autá vážiace 12 ton, dnes aj 70. Ak aj koberec vymeníme, ťažké autá ho na rozsypanom podloží za rok dva roztlačia a opäť vznikajú koľaje a výmole. Kompletná rekonštrukcia kilometra cesty II. triedy stojí aj desať miliónov korún (332tisíc eur).“
Prečo bývajú cesty najhoršie na jar?
„Na mnohých cestách je sieťový rozpad, asfalt je popukaný ako sieťka. Keď v puklinách v zime zamrzne voda, ľad sa rozťahuje a trhliny sa zväčšujú. Kým je zima, ešte to drží. Keď sa voda roztopí a odtečie, cesta sa rozpadá."
