BRATISLAVA. Do salónu s novými autami vošiel pán v stredných rokoch. Zaujímal sa o modely v cene okolo desaťtisíc eur. Predajca mu ponúkal kompletnú výbavu, spomenul bezpečnostné prvky, ale pán trval najmä na tom, aby auto malo klimatizáciu.
Pohodlné cestovanie v horúčavách je žiadané a klimatizácia sa stala takmer neoddeliteľnou súčasťou výbavy automobilov. S výnimkou poslednej akcie, keď ľudia kupovali lacné autá, aby využili šrotovné, modely s klímou dosahujú takmer stopercentný podiel na predaji.
Aj pri tých najlacnejších modeloch si ľudia priplatia radšej za klimatizáciu ako za stabilizačný systém ESP, hoci je dvakrát drahšia. Bezpečnosť by pritom mala mať prednosť pred pohodlím.
Časom motoristi zistia, že chladiť treba s mierou. Anketa na stránke auto.sme.sk ukázala, že štvrtina hlasujúcich v lete používa klimatizáciu nepretržite, lebo im to vyhovuje. Až 51 percent hovorí, že ju používa striedmo a 23 percent, že iba výnimočne, pretože im spôsobuje problémy. Všetci ju však v aute majú.
Spôsobuje ťažké choroby Šofér v prehriatom aute sa nadmerne potí, skôr podlieha nervozite a rýchlo stráca tekutiny. Z pohľadu bezpečnosti a pohodlia, klimatizácia pomáha najmä ľuďom v pracovnom nasadení a tiež s vysokým tlakom. Jazda v podchladenom aute a s nesprávne nastavenou klimatizáciou však prináša krátkodobé, ale aj chronické ochorenia.
V systéme klimatizačného zariadenia žijú a pri nedostatočnej údržbe sa premnožujú rôzne mikroorganizmy. „Vírusy, mikroskopické vláknité huby, plesne, či baktérie môžu spôsobiť infekčné ochorenie, prejavujúce sa najmä zápalmi dýchacích ciest,“ povedala MUDr. Slávka Belvončíková z Alergoimunologického centra v Prešove. Medzi najznámejšie baktérie v súvislosti s klimatizáciou patrí Legionella pneumophilla, ktorá môže spôsobiť zápal pľúc, u oslabeného jedinca až smrť.
Štvrťhodina stačí Vychladiť auto na dvadsať stupňov, ak je vonku tridsaťstupňová teplota, je čistý nezmysel. Rozdiel medzi teplotami by mal byť nanajvýš päť stupňov, ideálne sú tri. Ku koncu dlhšej jazdy treba teplotu zvýšiť až vyrovnať, aby sa telo stihlo pripraviť na šok.
„Najmä pri dlhších cestách by sa mala klíma používať v intervaloch, odporúča sa len 15-20 minút počas jednej hodiny,“ povedala Belvončíková. Podľa alergologičky prúd vzduchu treba nasmerovať na sklá, nie priamo na pasažiera. Proti vysušovaniu slizníc sa môžeme brániť dostatočným príjmom tekutín, pomáhajú aj zvlhčujúce spreje do nosa, očné kvapky. Ak cestujú aj malé deti, dodržiavanie týchto opatrení by malo byť ešte striktnejšie. „Deti sú viac vnímavé na škodlivé prostredie a ich imunitný systém nie je ešte plne vyvinutý,“ pripomína rodičom Dr. Belvončíková.
Čo spôsobuje nesprávne použitie klimatizácie - bolesti hlavy
- suchú pokožku
- podráždenie spojivky
- opuchnutie očí
- zapálené prínosové dutiny
- zápal stredného ucha
- zápal trojklanného nervu
- bolesti zubov
- nádchu
- zápal kĺbov
- teplotný šok
