Zdá sa že zdražovanie ropy na svetových trhoch napomáha lokálnym ekonomikám. Aj ruskej. Veď, federálny rozpočet od začiatku roka "schudol" o 1,26 bilióna rubľov (29 miliárd eur). Do konca roka by táto suma, podľa plánu centrálnej vlády, mala dosiahnuť 2,7 bilióna rubľov (62 miliárd eur).
Aj keď celkový stav ruskej ekonomiky nie je závideniahodný, zdá sa, že práve vplyvom rastu cien surovín - hlavného exportného artiklu, sa Rusko dostane skôr z ekonomickej krízy.
Pozrite si, ako sa vyvýjajú ceny ropy
Zástupcovia Kremľa však nie sú spokojní s vývojom cien ropy na svetových trhoch. Najjasnejšie sa vyjadril prvý vicepremiér Igor Sečin, ktorý v piatok vystúpil na medzinárodnom ekonomickom fóre v Sankt Peterburgu. Vo svojom prejave vyhlásil, že súčasná architektúra svetového trhu s ropou dokázala svoju neefektívnosť, pričom pripomenul pád ceny ropy z augustových 150 USD/barel do 30 USD/barel na konci roka 2008.
Spravodlivá cena za barel ropy by pre Rusko bola vo výške 75 USD/barel. Táto cena by dovolila ropným spoločnostiam realizovať naplánované investičné projekty a udržať klesajúcu ťažbu na súčasnej úrovni.
Zatiaľ, čo sa podľa prognózy Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) znížia investície do prieskumu a ťažby ropy v roku 2009 o 21 %, Saudská Arábia predpokladá rast ceny ropy do 150 USD/barel o dva - tri roky.
Predseda predstavenstva Gazpromu, A. Miller, s presvedčením hovoril o cene ropy vo výške 100 USD/barel v 2010 roku.
Z vystúpenia Sečina bolo tiež zjavne cítiť, že cena, ktorú predpokladá Rusko, bude dosiahnutá nie ponukou a dopytom, ale spôsobmi, ktoré neuspokojujú dodávateľov čierneho zlata. Miesto toho, aby sa peniaze investorov vlievali do reálnej ekonomiky a takýmto spôsobom ju podporovali, prelievajú sa do finančných derivátov. „Kľúčovou otázkou je, či sa prírodné zdroje ako burzový tovar môžu nekontrolovateľne stať súčasťou portfólia finančných investorov." A navrhol obmedziť účasť krátkodobého špekulatívneho kapitálu na burze a jeho reguláciu, ktorá bude v záujme všetkých výrobcov a spotrebiteľov ropy.
Sečin len oficiálne vyjadril populárnu myšlienku vo vláde Ruska, podľa ktorej sa rast cien ropy v značnej miere riadi rastom obchodov na trhu futures. Tieto investície do obchodov futures nemôžu zmeniť objemy skutočného dopytu. Vplývajú len na skladované objemy v krátkodobom termíne (skladovanie v tankeroch a na skladoch).
Prítoky kapitálu na komoditné trhy môžu formálne vytvárať len určitú volatilitu cien pri fundamentálnej rovnováhe dopytu a ponuky. Práve vysoká volatilita je pre Rusko „nepohodlná".
Pre stabilizáciu svetového trhu s ropou navrhol Sečin obmedziť rolu burzových obchodov s ropou. Okrem toho je podľa jeho mienky potrebné vytvoriť okrem druhov WTI a Brent aj iné burzové druhy ropy "aby sa cenotvorba opierala o globálnu a nie lokálnu úroveň dopytu".
Ako alternatívu burzovému mechanizmu cenotvorby navrhol, ako spôsob hedgingu, dlhodobé zmluvy na dodávky. Tieto zmluvy by mali byť chránené pred nestabilitou valutového trhu a prizval účastníkov fóra predísť situácii, keď sa "trh môže dostať pod vplyv vlády jednej krajiny".
Navrhol tiež zmeniť závislosť cien ropy od "jednej meny" (dolár USA). Túto tému, zatiaľ bezúspešne, rozvíja aj Irán a takisto medzinárodná tovarovo-surovinová burza v Sankt Peterburgu, projekt ktorej od 2008 roku kontroluje práve Sečin. Celkovo Sečin sľúbil prejednať akékoľvek iniciatívy, ktoré by zmenili ustanovené pravidlá hry na trhu s ropou.
Zdroj informácií: Kommersant, Vedomosti, Internet
