Počas svojej existencie sa rozrástol na sedem rôznych modelov – od ekonomicky zaujímavej vstupnej brány do modelového radu, ktorou je Clio Storia, cez atraktívne rodinné kombi Clio Grandtour až po nekompromisne športovú verziu RS s výkonom 203 k a príkladne vyladeným Cup-ovým podvozkom.
Inšpirovaný Méganom
S klasickým Cliom nebudeme strácať veľa viet. V jeho prípade sa okrem nového vzhľadu prednej časti nič významné neudialo. Prispôsobením fazóny novému modelu Mégane dostalo Clio modernejší nádych. Nič by sa však nestalo, ani keby Renault ostal pri pôvodnom vzhľade, pretože najmä verzia Grandtour vyzerala veľmi dobre.
Niekoľko zmien v prospech zákazníka nastalo vo výbavách. Z nich chceme upozorniť na vstavaný navigačný systém Carminat TomTom, ktorý stojí len 490 € a na vodiča vie rozprávať plynulou slovenčinou.
Clio GT
Nový člen športovej rodiny modelového radu Clio bude dostupný len na vybraných trhoch, medzi ktoré žiaľ Slovensko nepatrí. Ide o relatívne civilné športové auto, ktoré sa od klasického Clia líši viac pocitovo než vizuálne.
Zvonka ho spoznáte podľa nadstavcov na oboch nárazníkoch a bočných prahoch, dvojitej koncovky výfuku a hliníkových diskov kolies s vlastným, pre verziu GT navrhnutým dizajnom. Vnútri športovejšiu atmosféru navodzuje volant s hrubším vencom, sedadlá so špeciálne štylisticky ladenými poťahmi a logom GT na čelnej strane operadla, podobne ako v modeloch Twingo a Laguna GT.
Najpodstatnejšie rozdiely od klasického Clia však spozorujete až počas jazdy, pretože sa týkajú troch ovládacích prvkov, s ktorými je vodič najviac v kontakte. Strmšie riadenie s tuhším posilňovačom zabezpečuje vozidlu lepší kontakt s vozovkou.
V porovnaní s vrcholnou športovou verziou RS citeľne pridusený zážihový dvojliter na výkon 140 k je na športové auto až priveľmi kultivovaný a tichý, ale po modeli RS zdedil aspoň ostré reakcie na stláčanie akcelerátora. Do tretice treba pochváliť kratšie a konkrétnejšie radenie šesťstupňovej manuálnej prevodovky, ktoré svojou precíznosťou už nemá ďaleko od ikony RS.
Clio RS Cup
Kto túži po vrcholných adrenalínových zážitkoch, nemal by strácať čas s modelom GT a vrhnúť sa rovno za volant najlepšieho malého hot-hatchu súčasnosti – Clia RS. Spomienky na prvý test tohto auta mi ešte aj dnes zrýchlia tep v žilách ako dostihový kôň.
Možno si spomínate aj na náš porovnávací test s Hondou Type R, ktorú hanebne vyprášil na všetkých frontoch. Dodnes sme s lepšie naladenou atmosferickou „predokolkou“ nejazdili a preto sme horeli zvedavosťou, kam sa posunulo Clio RS s ešte športovejšie vyladeným podvozkom Cup.
Podvozok prvého Clia RS bol bravúrnym kompromisom medzi okruhovým a rely autom. Dostatočne rýchly, s perfektnou geometriou širokej prednej nápravy, z priľnavosti ktorej nám padala sánka. Aj napriek absencii samosvorného diferenciálu predné kolesa za sucha len málokedy prehrabli. Na druhej strane je dostatočne komfortný na každodenné jazdenie do práce alebo drvenie rely rýchlostných skúšok.
Tlmiče pruženia dovoľovali pomerne veľké prepruženie, ale bez zbytočného nakláňania karosérie v zákrutách. Vďaka tomu Clio RS nádherne jazdilo aj po šotoline. Jeho komfortný register však okruhovým špecialistom vadil, preto Renault pri zmene fazóny postavil dve verzie Clia RS. Komfortnejšiu s pružením o 15% mäkším než predchodca a extrémnejšiu, ktorá dostala o 15% tuhšie pruženie a o 7 mm kratšie pružiny. Verzia Cup tiež prichádza s ešte strmším riadením (o 7,5%), rozšírenie rozchodu kolies o 48 mm vpredu a 50 mm vzadu v porovnaní s klasickým Cliom je už štandardom.
Za prvými dojmami z jazdy s najnovším zabijákom všetkých atmosferických dvojkoliek sme vycestovali na malý technický okruh Vasco Sameiro v Portugalsku. Na trati čakalo päť krásnych kúskov, odľahčených o klimatizáciu, rádio a ostatné zbytočnosti. Sotva som sa rozhliadol po interiéri už vyrážam za safety carom na obhliadku trate a zároveň sa oboznamujem s interiérom. Bez spomínaných prvkov vyzerá dosť obyčajne, ale sediac zovretý v sedačke Recaro a držiac sa volantu a radiacej páky mi nič viac k šťastiu nechýba. Radenie je na francúza neuveriteľne krátke a konkrétne a reakcie akcelerátora tradične rýchle, takže akonáhle safety car zájde do boxov, môžeme ísť na vec.
Situáciu dosť komplikuje počasie, pretože práve vo chvíli ako dávam plnú forsáž na výjazde z boxov, oblaky vylejú na trať nenormálne kvantá vody. Preto prvú sériu troch kôl nechávam zapnuté ESP, no v ďalšej ho vypnem. Na moje počudovanie, elektronika mi dáva veľkú voľnosť a zasahuje minimálne. Ešte viac ma však udivuje priľnavosť Clia v zákrutách. Napriek veľmi šmykľavým podmienkam s ním bojujem menej ako som čakal. Je úžasne vyvážené a aj na vode dosť rýchle. Keď sa občas pozriem na tachometer a predstavím si, čo by sa tu dalo s ním stvárať na suchej trati, až ma stisne pri srdci.
Z podvozka mám aj za daných podmienok ešte väčší zážitok než z motora, hoci aj ten ma dostáva do varu nádherným revom, naliehavými reakciami na stláčanie akcelerátora a fantastickým ťahom v stredných a vysokých otáčkach. Prejazdy zákrut rýchlosťami, na aké by som si v bežnej premávke na vode netrúfol, pritom Clio ich v pohode zvláda, mi však dvíhajú adrenalín podstatne viac. Po šiestich kolách vystupujem z auta totálne spotený a upachtený, ale spokojný, pretože som sa výnimočne dobre povozil – a dokonca na vode. Už sa teším, keď sa v ňom povozím onedlho v domácich podmienkach na mojich obľúbených tratiach.
