LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Dve úplne rozdielne autá v jednej redakcii a v tom istom týždni nenápadne vyprovokovali súboj. Je lepšie mať na zábavu a frajerinu Mini John Cooper Works alebo investovať do BMW Z4 sDrive35i? Už iba pohľad na obe autá zvyšuje tep, nie to ešte možnosť striedavo v nich jazdiť a hľadať alebo zároveň nehcieť nájsť odpoveď.
Z iného cesta
Už z teoretického hľadiska a z dostupných údajov je jasný priepastný rozdiel vo filozofii. Malý John Cooper Works má krátke previsy, kolesá v rohoch, tvrdé pruženie, relatívne nízku hmotnosť a veľa výkonu na predné kolesá. V súboji ho favorizuje cena, dravý vzhľad a očakávané zábavné jazdné vlastnosti. Bavorský roadster poriadne narástol a tiež primerane pribral.
Stále má rovnomerne rozloženú hmotnosť, k zemi prisatú zadnú nápravu, radový šesťvalec a zvuk, z ktorého behá mráz po chrbte. Oproti Mini však vyzerá veľmi civilne, pretože osamote ušľachtilé tvary teraz pôsobia veľmi sladko a komerčne. Je to zrejmé z reakcií ľudí na čerpacej stanici. K jednému stojanu s roadsterom sa zbiehajú pohľady všetkých, ale Johny Cooper s krídlom a červenými strmeňmi bŕzd púta pozornosť fajnšmekrov. Ich prvá otázka smeruje k výkonu. Za odpoveďou “211 koní” nasleduje neveriacke pokrútenie hlavou nad malým autom a vysokým výkonom. Farbisté predstavy, čo to musí robiť, začínajú a končia pri údaji o hmotnosti.
Hmotnosť a sedadlá
S drastickými litrovými výkonmi dnešných “streetcars” narástla hmotnosť. Niežeby bol motor ťažký, veď je príkladom úkážkového downsizeingu. To bezpečnosť, komfortné doplnky, výbava, tlmiace materiály spôsobili obezitu. Zostalo tu vlastne niečo skutočne športové? Určite plechové zatváranie dverí s bezrámovým oknom a brutálne tvarované korýtka Recaro.
V interiéri je to vlastne všetko, lebo pedále, koberce a radiaca páka predstavjú skôr ľahký tuning. Pásy a budíky ostali bez patričnej odozvy a úplne prepadol volant. Obyčajný, ako v každom inom Mini. To hociktoré pseudo športové auto má lepší volant. Jedine, že by filozofia športovosti driemala pod kapotou. Chrapľavé zaručanie po naštartovaní dáva nádej.
Pán dokonalý
BMW opakovane dokazuje svoj zmysel pre detail. Je úplne jedno, či sú to dokonalé krivky lemujúce karosériu alebo funkčné a estetické ovládače klimatizácie.Zlý prístup do kufra pri otvorenej streche počas testu nikoho nezaujíma. Skutočný majiteľ možno bude šomrať, ale my nasávame vôňu bavoráckej kože. Ani prach z okolia neubral interiéru na príťažlivosti. Dokonolá ergonómia pozostáva zo správnej polohy, ale tiež funkčnej jednoznačnosti tlačidiel. Zmenu chrakteru podvozka netreba hľadať v menu a potvrdzovať. Stačí prepnúť.
Nový iDrive je logickejší a so slušnou grafikou zobrazovania položiek v menu. Komfort niečo stojí a pohotovostná hmotnosť 1505 kg to dokazuje. K tomu si treba prirátať ešte 20 kilogramov za prevodovku s dvomi spojkami a potom tristo koní ledva stačí na normálny kilogramový výkon. Niekoľkonásobný držiteľ ocenení za Motor roka dáva znať prevahu výkonu a krútiaceho momentu. Navyše na pridanie raguje možno rýchlejšie ako štvorvalec v Mini.
V horskom meandri
Na miesto určenia prichádzame cez kopce a zákruty s častým striedaním áut. Obe sú na okreskách suverénne, obe fascinujú. BMW venuje nádherný zvuk šoférovi. Mini ho prenechá iba okoloidúcim. BMW na rozbitom asfalte tancuje a Mini iba trasie posádkou, ale drží stopu. Cooper s kolesami v rohoch karosérie vchádza do zákrut nesmierne ostro a ešte lepšie z nich vychádza von. Vôbec sa netvári nedotáčavo a výkon zvláda hravo bez trápneho pretáčania vnútorného kolesa.
Infarktujeme iba z nepresného radenia a želáme si držať páku v Honde Civic type R. Predstavte si, že vychádzate zo zákruty, motor sa nádherne roztáča po červené pole a v momente dotyku s koncom zákruty a krajnicou chcete preradiť a počuť plesnutie vo výfuku. Namiesto toho ešte raz stláčate spojku a hľadáte kvalt. Za to BMW Z4 medzičasom prepnuté do režimu Sport+ radí ako z veľkej knihy jednu rýchlosť za druhou. Dvojspojková prevodovka predvádza koncert pre zákrutu a kopec.
Na rozbitom asfalte
Radový šesťvalec s dvomi turbami narovnáva zákruty a redaktorka Alena vystupuje z BMW na Čertovici s rozšírenými zreničkami. Bavorák je obrovský suverén s dokonale zladenou mechanikou a elekronikou. Iba tie nerovné asflaty mu robia zle. Elektronika síce objektívne vytlačila zo športových áut dravosť, ale zároveň ponúkla možnosť urobiť kompromis a tlačidlom zmeniť charakter silného Mini na každý deň na zlostné Mini hodné šantenia. Pri troche sústredenia si všimnete pohotovejšiu reakciu na plyn a tvrdší set up auta. V BMW je skok citeľnejší.
Kto ovládol runway?
BMW jazdí lahodnejšie, javí sa rýchlejšie, je dokonalejšie, ale s Mini si na okreskách zajazdíte lepšie. Mini navodí pretekársku atmosféru oveľa skôr a na letisko neprichádza ako vyslovene porazený. Skôr naopak v slalome je obratnejší, v ostrých zákrutách zatáča ľahšie ako BMW a pri troche zvyku na prevodovku robí manuálne radenie svoje.
BMW kontrolované trakčným systémom drží stopu, brutálne zrýchľuje, ale prudká zmena mu nerobí dobre. Na medzičase sú obe autá rovnako rýchle, dokonca z otočky je skôr von Mini, ale BMW získava na dlhších vlásenkách. Napokon necelú sekundu na Mini. Na osem desatín sekundy treba 20 000 eur a 95 koní. Prevodovka BMW má síce launch control na pretekársky štart, ale ten sa nedá úplne zosúladisť s pokynom štartéra.
Jediná letisková disciplína, v ktorej silný bavorák vyhráva, je šprint. Po stovku idú obe autá súčasne, potom BMW nasadí zdrvujúci úder. Kým v roadsteri stačí držať plyn na podlahe nežnou ženskou nohou, v Mini treba triafať kvalty, sledovať otáčkomer a prehltnúť porážku. Napriek tomu, na amatérsky slalom by sme vyrazili s Mini.
Letisko však ukázalo to, čo dokáže elektronika maskovať v bežnej premávke. Odľahčené kolesá prednej poháňanej nápravy kvília na štarte šprintu v silnom preklze. Zadok BMW sa pritisne o asfalt a aj tristo koní na jednu nápravu mu je málo. Keď tristo koní, tak jedine na všetky štyri alebo dozadu alebo na Ford focus RS? BMW ukázalo tradične dobré brzdy, tie v Mini sú excelentné, silné a bez známok únavy.
Šalamúnske riešenie
Na spravodlivé rozsúdenie medzi prednou a zadnou nápravou treba podrobný test rovnakých áut. V tomto prípade stačí Šalamúnov rozsudok: Zobrať po týždni redakcii jedno z áut a komu je srdcu blízke, ten zakričí. Mini John Cooper nám láme srdce iba dovtedy, kým sa nepozrieme na cenovku, pretože ultimatívne Clio Sport stojí o takmer sedem tisíc eur menej. Logo Jonh Cooper je veľmi drahé.
Model | Mini Cooper Works | BMW Z4 sDrive35i |
Motor | 1,6 Turbo | 3,0 HPI TwinTurbo |
Objem (cm3) | 1598 | 2979 |
Vŕtanie a zdvih (mm) | 85,8x77 | 89,6x84 |
Kompresný pomer | 10:1 | 10,2:1 |
Výkon kW/k | 155/210 | 225/306 |
Pri otáčkach (ot./min.) | 6000 | 5800 |
Litrový výkon (k/l) | 132 | 108 |
Krútiaci moment (Nm) | 260 | 400 |
Pri otáčkach (ot./min.) | 1850 – 5600 | 1300-5000 |
Pohotovostná hmotnosť (kg) | 1205 | 1600 |
Kilogramový výkon (kg/k) | 5,71 | 5,22 |
Prevodovka | manuálna | automatická(dvojspojková) |
Počet stupňov | 6 | 7 |
Brzdy v predu (priemer mm) | kotúčové/316 | kotúčové/348 |
Brzdy vzadu (priemer mm) | kotúčové/280 | kotúčové/324 |
Objem nádrže(l) | 50 | 55 |
Maximálna rýchlosť (km/h) | 238 | 242 |
Zrýchlenie z 0 na 100 km/h (s) | 6,5 | 6,6 |
Km s pevným štartom (s) | 26,7 | 24,4 |
Cena verzie od (eur) | 28250 | 48500 |