Každý "kruháč", aj keď je postavený ako ten obrovský na začiatku Nitry pri vjazde od Bratislavy, má svoje kapacitné možnosti. Väčšinou pomôže, ak okrem urýchlenia prejazdu áut križovatkou nespôsobuje zápchy, ktoré dovtedy vytvárala klasická križovatka na jeho mieste.
Keď je však áut príliš, stáva sa aj kruhový objazd brzdou. Je však stále bezpečnejší, ako bežná križovatka. Napriek deklarovaným prednostiam a výhodám vŕta klasika: "byť, či nebyť" (v prenesenom význame: stavať, či nestavať) nejednému v hlave. Ako napríklad Martinovi:
Milá redakcia, možno by nezaškodilo sa zamyslieť nad tým, prečo sa v poslednej dobe začínajú stavať kruhové objazdy na cestách 1. triedy. Možno by si z toho kompetentní mohli zobrať nejaké ponaučenie.
Modelový príklad je v Kysuckom Novom meste, na ceste Žilina - Čadca, kde pravdepodobne úmyslom bolo zamedzenie vzniku smrteľných dopravných nehôd (čo sa podarilo na 100% - nemám žiadne info, že by po vytvorení objazdu tam bola smrteľná nehoda). Ale technické vyhotovenie je katastrofálne a dochádza tam každodenne k vytváraniu kolón v čase špičky.
Druhý podobný objazd sa začal realizovať v Bytči na ceste Bytča - Makov. Tu vyzerá, že sa kompetentní trocha poučili a stavajú objazd na spôsob toho za Martinom smerom na Ružomberok, ale pravdepodobne v menšom formáte.
Otázka znie, kruhové objazdy na cestách 1. triedy áno/nie? Ak áno, aké sú minimálne parametre (priepustnosť pred a po výstavbe...), ak nie, aké sú alternatívne riešenia? S pozdravom, Martin
Zásadnú otázku, či budovať kruhové križovatky okrem miestnych komunikácií aj na cestách 1. triedy, máme vari chvalabohu dávno za nami. Určite áno. Zvyšujú bezpečnosť, zlepšujú priechodnosť cez križovatku. Na to si dokonca sám pisateľ správne odpovedá.
A vytváranie kolón? Každá križovatka má svoju maximálnu kapacitu, keď za istý čas ňou môže prejsť určité množstvo vozidiel. Je okrem iného určená aj geometriou a veľkosťou stredového kruhu. Viac sa dá zistiť z materiálu MDPaT: Projektovanie okružných križovatiek na cestných a miestnych komunikáciách. Má vyše 40 strán, z nich posledné štyri sú venované vzorovému príkladu výpočtu takej križovatky - tu na to naozaj nie je priestor.
Inou alternatívou by bolo budovanie mimoúrovňových križovatiek - ale to je už celkom iná dimenzia - a najmä finančná náročnosť. To pochopili aj vo vyspelej automobilovej Európe a prvou voľbou sa stali križovatky kruhového tvaru.
Odpovede na Martinove otázky sme dostali aj zo Slovenskej správy ciest. Mgr. Iveta Fedorová, vedúca organizačno-správneho odboru odpovedala stručne, no jednoznačne:
Na ceste I/11 je nadmerná hustota dopravy, hlavný ťah Žilina - Čadca patrí medzi najzaťaženejšie úseky. Vybudovaním kruhovej križovatky sme odstránili nehodový úsek, na ktorom dochádzalo k častým dopravným nehodám. Vybudovaním kruhovej križovatky sa zvýšila bezpečnosť dopravy v danom úseku. Súčasný stav (s nepriepustnosťou trasy a vytváraním kolón) vyrieši vybudovanie diaľnice D3.
Škoda, že pri rekonštrukciách niektorých križovatiek projektanti doteraz namiesto kruhovej naplánujú klasickú s riadením svetlami. Spomaľuje to dopravu, o plynulosti sa v takom prípade dá len snívať a bezpečnosť sa tým tiež extra nezvýši. Iba ak náklady.
Zažili ste niečo zaujímavé? Hlavolam na cestách, dopravné priestupky, nehodu? Videli ste niečo, čo sa oplatí zverejniť? Totemy s cenami pohonných látok, nebezpečné cesty? Je niečo, čo vás zaujíma z dopravy, ciest, premávky, pohonných látok, no nemáte sa koho spýtať?
Otázky, informácie, fotografie alebo videá posielajte na magazin@natankuj.sk.
Autor: Ján Ondák
