MOSKVA. Tento cieľ obsahuje Energetická stratégia 2030, ktorú minulý týždeň schválila ruská vláda. Podiel exportu ropy z celkového vývozu komodity má vzrásť do Ázie zo súčasných 6 na 20 až 25 %. Vývoz plynu potrubím by mal dosiahnuť asi 20 % z jeho celkových dodávok do zahraničia, kým teraz je takmer na nule.
Ale vzhľadom na to, že Rusko zatiaľ nemá plynovody smerom na Ďaleký východ, všetky jeho dodávky smerujú do západnej Európy a Turecka. Podľa Energetickej stratégie by mal vývoz paliva na európske odbytiská stagnovať do roku 2030 na úrovni roku 2008.
Zmenou vývoznej stratégie reaguje Rusko na pokus EÚ o zníženie svojej závislosti od Moskvy. Projekty ako plynovod Nabucco, ktorý povedie zo Strednej Ázie do západnej Európy a rozvoj výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, vyvolali v Rusku obavy z poklesu záujmu o jeho dodávky palív.
Analytici však hodnotia zámery Ruska zvýšiť predaj plynu v Ázii za málo realistické. Michail Krutičin z energetickej poradenskej firmy Rusnergy povedal, že Čína nie je ochotná kupovať plyn za cenu, ktorú Rusko žiada. Kórejská republika tradične nakupuje len málo tohto paliva a Japonsko sa zaujíma predovšetkým o skvapalnený plyn.
Podľa Energetickej stratégie Rusko plánuje zvýšiť ťažbu ropy zo súčasných 488 miliónov ton ročne na 530 miliónov ton v roku 2030. Ťažba plynu by mala v rovnakom čase vzrásť zo 644 miliárd na 940 miliárd kubických metrov.
Dosiahnutie takéhoto ročného výkonu však bude spojené s gigantickými investíciami do sprístupnenia uhoľných a ropných ložísk, ako aj ložísk plynu vo východnej Sibíri, Ďalekom východe a Arktíde. Bude potrebné vybudovať produktovody, jadrové elektrárne, hydroelektrárne a súčasne uplatňovať techniku so zníženou energetickou náročnosťou.
Informoval o tom nemecký denník Financial Times Deutschland.
