Po skončení svojho motoristického života končia autá na šrotoviskách. Teda, tak by aspoň mali. Len malá časť z nich skončí v automobilovom nebi - v rôznych zbierkach, múzeách. Na poslednú cestu ich však množstvo majiteľov nevypraví.
Stávajú sa postupne terčom supov. Tí neodnesú len to, čo je veľmi ťažké. Postup samosprávy, ktorá by mala v spolupráci s mestskou políciou vraky odstraňovať, však občas pripomína hru na: "nechce sa mi, hoci musím".
Ak má auto evidenčné číslo, dá sa podľa neho vypátrať majiteľ. Horšie je, keď už identifikačných znakov veľa neostalo, ako v prípade ošklbaného Favorita, ktorý si ešte pred niekoľkými dňami "vyhrieval" svoje plechy na slniečku pri vchode do bratislavskej Botanickej záhrady:
Na zvyšku jeho karosérie sa objavilo upozornenie, že ak ho majiteľ neodprace do večných lovíšť, urobí tak obec. Má to v povinnostiach.
Ani sa nemožno čudovať, že sa do toho obci veľmi nechce, keďže auto odpratáva na vlastné náklady. Môže si ich však uplatňovať od majiteľa. Ak ho nájde.
Celkom evidentná je situácia v druhom prípade. Auto má evidenčné číslo, je havarované a "odparkované" na ulici.
Hoci je za jeho čelným sklom odkaz, že ho odtiahnu 28.9.2009, niekto nevie rátať. To bolo už pred vyše dvoma týždňami. Čaká majiteľ, že ho naozaj odtiahnu?
V priľahlých uličkách sa mestskí policajti objavujú často a striehnu na zle zaparkované autá, toto si ale nevšímajú. Čakajú spolu s majiteľom vraku na tretiu vlnu šrotovného? Možno sa jej vôbec dočkajú.
Obyvatelia okolitých domov a majitelia ostatných vozidiel by však radšej privítali ďalšie miesto na parkovanie.
Autor: Ján Ondák
