Juraj: Jedná sa o to či je príjazd, alebo zjazd z diaľnice považovaný za križovatku a či je v tejto súvislosti nejaký rozdiel medzi príjazdom a zjazdom z diaľnice.
Richard: Definícia križovatky je neurčitá a záleží na interpretácii, či spojenie ciest možno chápať aj ako rozpojenie ciest, alebo či rozpojenie ciest je už niečo iné a teda nie križovatka. Ako treba interpretovať definíciu križovatky vo vyhláške? Je zjazd z cesty rovnako križovatka ako príjazd na cestu? Čo križovatka je, a ešte dôležitejšie, čo križovatka nie je? Nielen v kontexte diaľnice, ale vo všeobecnosti."
Poďme sa najprv pozrieť na definície, ktoré charakterizujú križovatku podľa zákona o cestnej premávke:
križovatka je miesto, kde sa cesty pretínajú alebo spájajú, prípadne miesto označené dopravnou značkou hranicou križovatky je kolmica na os vozovky v mieste, kde sa pre križovatku začína zakrivenie vozovky § 2, zákon č. 8/2009 Z.z.:
(2) Na účely tohto zákona sa ďalej rozumie
e) hranicou križovatky miesto vyznačené vodorovnou dopravnou značkou "Priečna súvislá čiara", "Priečna súvislá čiara so symbolom Daj prednosť v jazde!" alebo "Priečna súvislá čiara s nápisom STOP"; kde takáto vodorovná dopravná značka nie je, hranicu križovatky tvorí kolmica na os vozovky v mieste, kde sa pre križovatku začína zakrivenie vozovky,
j) križovatkou miesto, v ktorom sa cesty pretínajú alebo spájajú,
Zákon o pozemných komunikáciách pozná ešte mimoúrovňové kríženie diaľnic, ktoré však z pohľadu zákona o cestnej premávke nie je križovatkou.
V prvom rade, musí ísť o pretínanie ciest. Cesty sú v tomto prípade chápané ako diaľnice, rýchlostné komunikácie a ďalšie cesty rôznych kategórií až po miestne a účelové komunikácie.
Vjazd na diaľnicu je podľa definície križovatkou, lebo sa tam spájajú dve cesty - diaľnica a vjazd na ňu.
Keďže však zákon v definícii križovatky neurčuje smery, aj "rozpájanie" ciest je z opačného konca ich spájanie. Preto je aj výjazd z diaľnice spájaním ciest a teda križovatkou.
Toto "teoretické cvičenie" má význam v tom, že križovatka ukončuje platnosť niektorých dopravných značiek. Napríklad takých, ktoré určujú maximálne povolené rýchlosti. Na vzdialenejšej hranici križovatky už neplatia.
Martina trápi iný problém:
Martin: "Chcel by som sa spýtať na pripájanie a odbočovanie z Nového mosta do Auparku. Konkrétne mám na mysli výjazd z Einsteinovej (v smere na Prístavný most) hore na Nový most a následnom odbočení znova z Nového mosta na Einsteinovu (v smere na Brno), kde môžem odbočiť do Auparku.
Pri výjazde na Nový most sa totiž pripájam do pruhu, ktorý je vyhradený pre autobusy (resp. sa na taký po pár metroch mení). Môžem pokračovať v tomto pruhu a hneď po tých pár sekundách znova odbočiť k Auparku, alebo musím podľa zákona po výjazde na Nový most uvoľniť autobusový pruh, prejsť niekoľko metrov v klasickom jazdnom pruhu a potom sa znova zaradiť do toho autobusového, ktorý sa však už za tých pár metroch zmení aj na odbočovací?"
Autobusový jazdný pruh pozná zákon ako vyhradený jazdný pruh. Ten je primárne určený v spomínanom prípade pre autobusy MHD, no ostatné vozidlá ho môžu použiť na odbočenie alebo na vchádzanie na cestu.
V spomínanom mieste nechal správca cesty vyznačiť vodorovným dopravným značením, konkrétne prerušovanou čiarou územie, ktoré má vodičom naznačiť, že tam končí pripájanie respektíve začína odbočovanie.
Zákon definuje, že vyhradený pruh je možné použiť pri odbočení alebo vchádzaní na cestu. To znamená, že s ohľadom na okolnosti a premávku v jednotlivých jazdných pruhoch, s ohľadom na plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky, sa v vo vyhradenom jazdnom pruhu môžte zdržať len toľko, aby ste sa bezpečne a plynule zaradili do cestnej premávky, prípadne odbočili.
Záleží teda od situácie, či sa dá vyjsť na cestu a hneď z nej odbočiť bez toho, aby bolo potrebné ísť celý čas po vyhradenom jazdnom pruhu pre MHD.
§ 12, zákon č. 8/2009 Z.z.:
(1) Ak je na vozovke vyznačený vyhradený jazdný pruh, platí pre vodičov vozidiel, pre ktorých nie je vyhradený jazdný pruh určený, primerane § 11 ods. 2 a § 19 ods. 4;...
§ 11, zákon č. 8/2009 Z.z.:
(2) Na električkový koľajový pás v úrovni vozovky sa smie vojsť len pri obchádzaní, predchádzaní, odbočovaní, otáčaní, vchádzaní na cestu, alebo ak to dovoľuje dopravná značka alebo ak to vyžadujú mimoriadne okolnosti ... Pritom vodič nesmie ohroziť ani obmedziť električku v jazde.
§ 19, zákon č. 8/2009 Z.z.:
(4) ... Vodič motorového vozidla i nemotorového vozidla odbočujúci vpravo je povinný dať prednosť v jazde električke, ak je povolená jazda pozdĺž električky vľavo.
Zväčšiť mapu
Zažili ste niečo zaujímavé? Hlavolam na cestách, nehodu? Videli ste niečo, čo sa oplatí zverejniť? Totemy s cenami pohonných látok, nebezpečné cesty? Je niečo, čo vás zaujíma z dopravy, ciest, premávky, pohonných látok, no nemáte sa koho spýtať?
Otázky, informácie, fotografie alebo videá posielajte na magazin@natankuj.sk.
