Testovali sme Toyotu, ktorá prešla Dakar

BRATISLAVA, ŠTRBSKÉ PLESO. Niet krajšieho spojenia knižného a reálneho sveta, než čítať knihu „Dakar - dobrodružství s cejchem smrti" a v tom istom období sadnúť za volant auta, ktoré Dakar prešlo a chystá sa na ďalší.

Večer hltáte v posteli príbehy spísané Janom Říhom a Jaroslavom Jindrom a ráno nastupujete do auta s rámom, pretekárskymi sedačkami, zvyškami piesku a pachom, ktorý má iba rely auto. Navyše na dverách je meno jedného z autorov knihy. Udalosti, ktoré sa stretli úplne nenásilne a náhodne, spájajú auto s knihou a knihu s autom. Dobrodružstvom a túžbou zachraňovať uviaznutých šoférov zaváňala tiež naša jazda v októbrovej snehovej kalamite.

Spoznávanie namiesto testu

V princípe nemôžeme jazdu s Hilux Dakar považovať za test, pretože žltá Toyota prešla niečo podstatne ťažšie a dlhšie, než by sme dokázali s ohľadom na šetrenie auta pred januárovým Dakarom vymyslieť. Skôr sme spoznávali auto, ktoré už niečo dokázalo a na priek ťažkým prežitým kilometrom jazdilo bez jediného negatívneho zvuku alebo vibrácie.

Na Slovensku Hilux bojoval s množstvom snehu aké na Dakare nestretne. V podstate je jedno, či sneh alebo piesok, na oboch povrchoch si upravené auto doslova bahní. Akurát sme nadobudli pocit, že pri značnom aerodynamickom odpore a širokých kolesách zaborených v snehu by si Hilux Dakar zaslúžil viac, než sériové kone pod kapotou. Napriek tomu, že zmyslom jazdy v teréne nie je rýchlosť, valivý a aerodynamický odpor v snehu sa nám zdali dosť veľké. V tiahlom stúpaní a dvadsať centimetrovom snehu určite.

Poctivá štvorkolka

Dnes sú čoraz zriedkavejšie autá s klasickým permanentným pohonom všetkých kolies. Na rozdiel od rôznych elektromechanických spojok, táto štvorkolka je predvídateľná a v istých momentoch zábavnejšia ako tristokoňové športové auto s medzinápravovou spojkou. Hlavne v teréne je dôležitý kontinuálny a nie pulzujúci záber.

Poslúžia každému povrchu okrem ľadu

Asi tretia skúsenosť s pneumatikami BF Goodrich AT v živote presvedčila o ich nízkej hlučnosti na asfalte a naozaj všeobecnom nadaní na sneh, blato a zrejme aj piesok. Jediným slabým miestom je ujazdený mydlový sneh až do fázy ľadu. Pneumatiky vtedy neuplatnia svoj dezén, nemajú lamely a predsa len tvrdšiu zmes. V hlbokom snehu idú fantasticky.

Bezodná nádrž

Niektoré doplnky a časti prestavby si všimnete hneď pri príchode k autu. Masívny nárazník ABR, prídavné hmlové svetlá alebo vysunuté sanie motora Safari Snorkel. Iné doplnky ako diametrálne iný podvozok a sedadlá človek precíti počas jazdy. Niektoré však odhalí až tankovanie.

Nečakane dlhý dojazd na jednu nádrž nemá svoj pôvod v nízkej spotrebe ale objeme nádrže. Natankovali sme 100 litrov a stále nebola plná. Bodaj by, keď pred tankovaním svietila rezerva a nádrž Long Ranger má objem 140 litrov. S daným obutím a aerodynamickým odporom sa pod desať litrov Toyota Hilux Dakar nedostane. Na zasnežených cestách a pri radosti z jazdy určite nie.

Interiér dýcha dobrodružstvom

Škrupinové pretekárske sedadlá a bezpečnostné pásy znamenajú úžasné sedenie, výborné spojenie pilota s autom a pevné upnutie v šesťbodových pásoch. Ako v každom súťažnom aute nastupovanie pripomína gymnastické cvičenie. O čo horšie sa cez rám nastupuje o to lepšie sa v aute sedí. Vpredu a tiež na zadných pretekárskych sedadlách umiestneným medzi rámom pozváraným z bezšvových oceľových rúr.

Hoci ide o sprievodné vozidlo, rám zodpovedá predpisom medzinárodnej automobilovej federácie. Diera po autorádiu je pripravená na montáž satelitnej navigácie a ako v správnom súťažnom aute má spolujazdec vlastný a nezávislý trip master TCounter.

Rozdiel v podvozku

V porovnaní s civilným autom najviac fascinuje vyladený podvozok zvýšený o päť centimetrov a zosilnený prvkami Old Man Emu z Austrálie. Na veľmi vyrovnanej jazde bez zbytočných kmitov karosérie majú veľký podiel tlmiace jednotky a vpredu aj pružiny HP sporting. Ako by to ani nebol Pick Up. Autá tejto kategórie totiž poskakujú na priečnych nerovnostiach ciest ako koza. Hilux Dakar prekonáva jamy a hrbole ako by tam neboli. Škoda, že do rozsiahlej prestavby sériového auta na sprievodné, ktorá trvala päť týždňov a stála približne 27 000 eur, sa nevmestil športový volant.

Vyvoláva úsmev

Ešte jednu zvláštnosť má obrnený Hilux Dakar. Napriek oprávnenému sebavedomiu auta, ktoré dokáže prejsť veľa, Hilux nevyvoláva v šoférovi pocit nadradenosti, iba úsmev a patričnú hrdosť. Keď sa posadíte za volant auta, ktoré niečo dokázalo a má zvyšky piesku na vzduchovom filtri v motore, máte chuť každého previesť a každému o ňom porozprávať. Na ceste si nasadíte vlastné pokojné tempo a v sprievode trojlitrového diesela sa doširoka usmievate. V púšti, tisíce kilometrov od domova to také zábavné nebude, ale tie príbehy ostávajú v aute a my sme ich sprostredkovane nasávali a žili svoj dávny sen o Dakare. Testovaný Hilux Dakar ich prežije v januári na vlastnej koži.