Vlasto nám poslal náčrt sústavy križovatiek v Košiciach pri mestskej plavárni. Podľa jeho slov riešenie dopravy v danom mieste spôsobuje často dopravné nehody.
Vlasto:"1. autá A a B: obe stoja na vedľajšej ceste v odbočovacích pruhoch doľava. Dopravná značka prikazuje autu A odbočiť smerom na "P", autu B prikazuje odbočiť smerom na "S". Na značke sú napísané vedľa šípok názvy ulíc.
Keďže cesta smerom na "P" je dvojpruhová, často dochádza k tomu, že auto B odbočí smerom na "P" a radí sa do pravého pruhu, pričom auto A ide tiež smerom na "P" a radí sa do pravého pruhu nielen kvoli tomu, aby sa zaradilo do správneho pruhu, ale aj kvôli stojacej električke a chodcom na ostrovčeku v strede cesty pomerne ostrej zákruty nedovoliacej sa zaradiť najskôr do ľavého pruhu. Električka má trasu po červenej čiare.
Kto porušuje predpisy a kto bude vinný v prípade kolízie A a B?"
Zákon o cestnej premávke nerieši situácie, ako prejsť križovatkou bez vodorovného dopravného značenia v prípade, že sa z dvoch pruhov jedného smeru stanú tri.
Viesť vodičov cez križovatku po jednom nie je riešením
V tomto prípade platia len všeobecné pravidlá, podľa ktorých vodič nesmie ohroziť bezpečnosť a plynulosť premávky. A jediné čo sa tu dá odporučiť, aby vozidlá odbočujúce z ľavého jazdného pruhu sa držali čo najviac vľavo. Potom tí z pravého budú môcť takisto odbočiť na cestu "P".
Proti predpisom však nie je ani to, ak sa vozidlo A rozhodne ísť tak, ako to načrtol Vlasto. Záleží však od toho, kto šiel ako prvý do križovatky.
Ten, kto vojde do križovatky s nevyznačenými jazdnými pruhmi ako prvý, určuje svojou jazdou jazdný pruh. A ďalší za ním alebo vedľa neho sú povinný ho neobmedziť a ani neohroziť.
V tomto prípade by bol teda vinný ten, kto narazí.
§ 10, zákon č. 8/2009 Z.z.:
(11) Ak jazdné pruhy nie sú na vozovke vyznačené, jazdným pruhom sa rozumie časť vozovky dovoľujúca jazdu vozidiel s troma a viacerými kolesami v jazdnom prúde za sebou.
Sústava križovatiek, ktorú popísal Vlasto, má pokračovanie ďalšou zaujímavou situáciou.
Vlasto: "2. autá C a D: na križovatke 1 stoja na hlavnej ceste, obe budú prechádzať križovatkou rovno, pričom po pár metroch je ďalšia križovatka 2, za ktorou sa však každý pruh rozdelí na dva pruhy. Dopravná značka hovorí, že autá v ľavom pruhu musia na ďalšej križovatke pokračovať v dvoch ľavých pruhoch, autá v pravom pruhu musia pokračovať v dvoch pravých pruhoch.
Často sa stáva, že auto C sa za križovatkou radí do ľavého pruhu v smere rovno, kam niekedy smeruje auto D (keďže hneď za križovatkou 3 je ďalšia križovatka 4, kde plánuje D odbočiť doľava. A keby prechádzal križovatkou 3 v pravom pruhu rovno, nemusel by sa na križovatke 4 vôbec dostať do ľavého pruhu).
Kto porušuje predpisy a kto bude vinný v prípade kolízie C a D?"
Podľa náčrtu to vyzerá tak, že aj na túto situáciu platí to, čo sme napísali vyššie. V križovatke chýba vodorovné dopravné značenie, ktoré by určovalo smerovanie jazdných pruhov, preto tu platí "právo prvého".
Problém by mohol byť vyriešený, ak by sa plná čiara medzi druhým a tretím jazdným pruhom stala prerušovaná a až pred križovatkou by sa z nej stala plná, keďže sa cesta na konci rozdeľuje do dvoch smerov. No a ani návestia by neuškodili.
Vodič C by sa potom nemusel v križovatke tlačiť do pravých jazdných pruhov v križovatke a mohol by počkať za ňou, kým sa mu uvoľní druhý jazdný pruh vozidlom D.
Zväčšiť mapu
Celý problém s križovatkami by neexistoval, ak by sa aj v križovatkách kreslilo vodorovné dopravné značenie, ktoré by motoristom uľahčilo prejazd križovatkami.
