Ján: "Snažím sa mať auto pomerne čisté, no ak prejdem po rozostavanom zablatenom úseku, kde vedľa stavajú časť diaľnice, tak mám auto zablatené a od podvozku zablatený aj motorový priestor. Môžem žiadať od NDS zaplatenie umytia auta aj motorového priestoru?"
Podľa zákona o pozemných komunikáciách sú správcovia ciest zodpovední voči škodám užívateľov ciest len vo vzťahu k závadám v zjazdnosti nesúvisiacich so stavebným alebo s technicko-dopravným stavom vozovky.
Inak povedané, ak si poškodíte auto na výtlku, ktorý možno predvídať, prípadnú škodu vám nemusia preplatiť.
Správcovia ciest sú však zodpovední za škodu spôsobenú napríklad poľadovicou alebo veľkým množstvom vody na ceste. Ale aj to iba v prípade, že sa im dokáže, že bolo v ich silách tieto závady v zjazdnosti odstrániť alebo na ne upozorniť.
§ 9a, zákon č. 131/1961 Zb.:
(1) Užívatelia diaľníc, ciest alebo miestnych komunikácií nemajú nárok na náhradu škody, ktorá im vznikla zo stavebného stavu alebo dopravno-technického stavu diaľníc, ciest alebo miestnych komunikácií.
(2) Správcovia diaľníc, ciest a miestnych komunikácií však zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.
§ 12, vyhláška č. 35/1984 Zb.:
(2) Závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú také zmeny v zjazdnosti týchto komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať ani pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam. Závadami v zjazdnosti sú najmä
a) ojedinelé výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky, nevhodne uložený udržiavací materiál, spadnuté stromy a kamene, poškodené dopravné značky a iné prekážky, ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje,
b) znečistenie vozovky, poškodenie vozovky a iné závady spôsobené užívateľmi komunikácie alebo prevádzkovateľmi činností v okolí diaľnic, ciest a miestnych komunikácií,
c) ojedinelé miesta s poľadovicou, ktorá vznikla námrazou, zamŕzaním stekajúcej vody na vozovku z okolia alebo vôd stojacich na vozovke v dôsledku zlej funkcie zariadenia na odvodnenie komunikácie.
Keďže sa znečistená cesta považuje za závadu v zjazdnosti, správca komunikácie je zodpovedný za prípadné škody spôsobené zablatenou cestou ak je dokázateľné, že v čase vzniku škody nebolo možné zabrániť znečisteniu cesty.
Ak by sme zablatenie auta, prípadne zablatenie motora považovali za ich poškodenie, potom by mal Ján nárok na náhradu škody. S tým by však musel súhlasiť aj správca cesty. Preto sa takéto spory dajú úspešne vyriešiť len prostredníctvom súdu.
O trochu horšiu skúsenosť mal so závadou v zjazdnosti človek, ktorý sa nepodpísal.
"Pri prejazde popod jeden svah na ktorom je rostlá skala, mi v čase môjho prejazdu popadali priamo pred auto úlomky z tejto skaly alebo zo svahu. Nedalo sa tomu vyhnúť, nakoľko oproti mne išlo tiež auto. A keďže som nabehol na skalu, poškodil som si automobil. Zhodou okolností, protiidúce auto bola polícia.
Popadané kamene sme spoločne odpratali z vozovky, aby nedošlo k ďalším kolíziam a privolal som na miesto dopravnú polície z dôvodu zdokumentovania nehody. Vozidlo som musel nechať po vyšetrení nehody odtiahnuť, lebo bolo nepojazdné. Následne som ho nechal odtiahnuť do autorizovaného servisu na opravu - škoda cca 70 000 Sk.
Môžem žiadať od správcu cesty náhradu vzniknutej škody? Pozemok svahu, na ktorom je skala, patrí mestu, ale správca vraj zodpovedá za územie ešte 1m za krajnicu. Značka padajúce kamene a ani zábrana voči padajúcim kamenom tam nie sú. Vraj z dôvodu, že to bolo výnimočná situácia. Aj keď je to tam každú zimu, len zatiaľ žiadny poškodený to neriešil súdnou cestou."
V tomto prípade sa stala škoda, ktorej príčinou bola závada v zjazdnosti. A tou sú aj spadnuté kamene, ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje.
Vodič poškodeného auta samozrejme náhradu škody žiadať môže. Iná vec je, či bude úspešný. Bude musieť totiž dokázať, že bolo v medziach možností správcu tieto závady odstrániť, alebo na ne predpísaným spôsobom upozorniť.
To sa dá len tak, že dokáže, že správca komunikácie vedel o tom, že na danom úseku môžu padať kamene na cestu, napriek tomu cestu neoznačil, respektíve nezabránil fyzicky tomu, aby kamene nepadali na cestu.
V súvislosti s cestami si prečítajte ešte jednu otázku Petra z Bratislavy:
Peter: "Je diaľnica diaľnicou, ak nemá odstavný pruh? Platia pravidlá cestnej premávky aj pre takýto typ "slovenskej" diaľnice. Alebo zdravý rozum? Pravý jazdný pruh však ani v takomto prípade nemožno použiť na predbiehanie - aj to hovorí zdravý rozum a morálka."
To s tým predbiehaním cez pravý pruh potvrdzuje aj zákon o cestnej premávke. Otázkou ostáva, či je priebežná jazda v pravom pruhu predbiehaním vozidiel idúcich pomalšie v iných pruhoch, keďže predbiehanie nie je zákonom definované.
§ 15, zákon č. 8/2009 Z.z.:
(1) Predchádza sa vľavo. Vpravo sa predchádza vozidlo, ktoré mení smer jazdy vľavo a ak už nie je pochybnosť o ďalšom smere jeho jazdy. ...
No a či je diaľnica diaľnicou, keď nemá odstavný pruh? Pre vodiča v cestnej premávke je diaľnicou taká cesta, ktorá je označená príslušnou dopravnou značkou. V tomto prípade značkou IP 23a.
Značka Diaľnica (č. IP 23a) označuje cestu, na ktorej platia zvláštne ustanovenia o premávke na diaľnici a rýchlostnej ceste. Diaľnice, ktoré nie sú spoplatnené, sa označujú dodatkovou tabuľkou s textom "BEZ ÚHRADY" v troch jazykoch.
Značka Koniec diaľnice (č. IP 23b) označuje koniec cesty, na ktorej platia zvláštne ustanovenia o premávke na diaľnici a rýchlostnej ceste.
Na takto označenej ceste zaradenej do cestnej siete platia pravidlá cestnej premávky. Nezávisle od toho, či má alebo nemá odstavný pruh.