Spomenie si dnes ešte niekto, ako začínala na Slovensku prvá súkromná spoločnosť prevádzkujúca čerpacie stanice? Na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia využila spoločnosť OMV kombináciu viacerých faktorov na prienik na trh: slabá ekonomika krajiny, oslabená konkurencia, finančne silná a známa materská spoločnosť, rýchla výstavba siete čerpacích staníc s narastajúcim finančným obratom, výhodná logistika.
Zdá sa, že vzorce úspechu sú všade rovnaké.
Na trh predaja ropných produktov ekonomicky oslabeného Gruzínska sa priam raketovým nástupom pretlačila spoločnosť Socar Energy Georgia, ktorá patrí do holdingu azerbajdžanskej štátnej ropnej spoločnosti Socar (State Oil Company of Azerbaijan Republic) a za rok a pol ho doslova obsadila. Scenár ako keby bol okopírovaný od OMV. A možno aj bol.
Prvá čerpacia stanica Socar Georgia Petroleum bola postavená v hlavnom meste Gruzínska Tbilisi v apríli 2008. Dnes majú vo vlastníctve 25 čerpacích staníc. Podľa generálneho riaditeľa Mamedova, investície do rozvoja siete čerpacích staníc dosiahli 30 miliónov USD.
Do dnešného dňa sa agresívnou predajnou politikou podarilo spoločnosti dosiahnuť kontrolu nad 70% trhu s motorovou naftou.
Keďže Azerbajdžan susedí s Gruzínskom, je jednoduché zásobovať sieť čerpacích staníc automobilovou dopravou zo skladov na území Azerbajdžanu. Výhody sú zrejmé. Zabezpečená odbytová sieť, a pokiaľ by sa Gruzínsku podarilo začleniť sa do európskych a transatlantických štruktúr, potom je garantovaný aj odbyt pre štátne zákazky financované európskymi fondami. Navyše holding Socar je pre NATO a americký vojenský kontingent známy. Zásoboval vojská koalície počas protiteroristickej operácie v Iraku, ktoré boli rozmiestnené na jeho území.
Spoločnosť Socar Georgia Petroleum je v Gruzínsku slabá len v dodávkach vysokooktánového benzínu, kde jej podiel na trhu neprevyšuje 12%. Je to spôsobené tým, že azerbajdžanské rafinérie nedokážu udržať krok v kvalite s európskymi výrobcami.
Ale ani konkurencia nespí a dováža nevyhnutné ropné produkty z európskych krajín, z Turecka, Ruska a Ukrajiny. Import ropných produktov z Európy do Gruzínska si medzi sebou delia tri spoločnosti - švajčiarska Wissul Petroleum Georgia, dcérsky podnik ruského Lukoilu, Lukoil - Gruzia a rumunská Rompetrol.
