Bol historicky prvým hosťom v našej motoristickej relácii auto.sme.LIVE. Renomovaný dizajnér, konštruktér, pedagóg a zakladateľ katedry transport dizajnu na VŠVU v Bratislave Štefan Klein vychoval už viac ako tridsať slovenských dizajnérov, ktorí dnes pracujú na významných pozíciách v automobilkách po celom svete.
Čo bolo zámerom projektu Audi 2020?
Samotných zámerov bolo viac. Prvým bol výtvarný zámer, to znamená, že študenti mohli realizovať svoje predstavy o horizonte 2020 v doprave. Neskôr sme to rozšírili o oblasť životný štýl v roku 2020 alebo životné pocity študentov, ktoré by očakávali v tomto období. Zadanie bolo bez formálneho obmedzenia. Mali úplne voľnú ruku. Väčšina z nich sa potom preorientovala na hybridné pohony a elektromobil. Spojenie medzi textilom a transport dizajnom opäť nebolo náhodné, lebo v minulosti sme uskutočnili podobný veľmi dobrý projekt a chceli sme ho zopakovať. Koncepcia bola širšia o oblasť voľného umenia, čo je paradoxné, že firma ktorá je vynikajúca v priemyselnej oblasti prichádza do školy aj s témou, ktorá je koncipovaná špeciálne pre voľné disciplíny. Mala názov singel frame a študenti z rôznych disciplín – sochári, sklári - sa inšpirovali maskou Audi, ale absolútne vo voľnej polohe, kde naopak, to následne malo slúžiť ako inšpirácia pre dizajnérov. Hľadal sa symbolický okamih na automobile, ktorým frontálna časť nesporne je. Mala z toho byť nová inšpirácia, aby študenti predefinovali polohu dokonca až do nejakej heraldickej polohy. Vznikli veľmi pekné veci, napríklad na skle, kde objekty podľa mňa veľmi zaujali dizajnérov, ktorí boli na škole počas prieskumu. Prekvapili aj sochári, takže celý projekt bol veľmi vysoko hodnotený.
Kedy odštartovala spolupráca s Audi alebo celkovo s koncernom Volkswagen?
Bolo to v roku 1994. Prezentovali sme sa na autosalóne v Nitre, keď prišiel pán Folker Weissgerber, ktorý bol vtedy produkčný šéf celého koncernu. Šéf Volkswagenu Slovakia pán Jozef Uhrík zorganizoval stretnutie na našom stánku. Celá naša prezentácia trvala asi päť minút. Páni si pozreli expozíciu, zdvorilo sa poďakovali a odišli. V tej chvíli som si myslel, že to bola len zdvorilostná návšteva a nič z nej nebude. Ale o dva týždne mi volal domov Klemens Roosnagel, ktorého som vtedy ešte nepoznal, že by si rád prišiel pozrieť školu. Začal s typickou nemeckou dôraznosťou a razanciou. Do školy prišiel s celou delegáciou, kde bol aj pán Schreyer (v tom čase v službách Audi, v súčasnosti šéfdizajnér Kie) a celý rad slávnych dizajnérov. Mapovali všetko čo sa dalo a skonštatovali, že škola je pre nich zaujímavá jedinečným spojením umenia a dizajnu.
Čo táto návšteva priniesla študentom ?
Pán Hartmut Warkuss, ktorý k nám prišiel, nielen pekne rozprával, ale aj konal. Takže netrvalo dlho a prvá partia študentov po prvom projekte pre Volkswagen išla na stáž a dnes sú z nich renomovaní dizajnéri. To bola prvá generácia mojich študentov. Vtedy sme mali na oddelení osem študentov, dnes máme tridsať. A to sme úzkovýberové štúdium. Okrem jedného, ktorý robí asistenta u nás na škole, sú všetci v automobilovej brandži a na veľmi významných postoch.
Môžete spomenúť ich mená a kde všade pracujú? Bol vašim študentom napríklad šéfdizajnér Škody Jozef Kabáň?
Prvý semester študoval u mňa a potom naštartoval výbornú kariéru. Dostal sa na stáž do Volkswagenu, ktorý ho vyslal na štúdium do Londýna. Takže magisterské štúdium potom dokončil v Londýne. Musím povedať, že bol vždy veľmi talentovaný, veď nakoniec to stále dokazuje. Jeho spolužiak bol Boris Ferko, ktorý pracuje vo Forde na oddelení konceptov. Potom bola partia Peter Balko a Michal Kačmár ktorí sú zamestnaní v Škode, ďalší sú v Mercedese a v GM v Austrálii. Približne 90% mojich žiakov si našlo uplatnenie v automobilovom priemysle. Kooperácia s automobilkami bola výborná, pretože nám nezadávali témy, ktoré by nás obmedzovali. Všetky témy boli absolútne v súlade s tým, čo sa dialo na škole. Priniesli nám veľmi veľa technológií, ale čo ja považujem za najcennejšie, že sa veľmi dobre integrovali do diania školy, napríklad u nás je externý profesor - priamo integrovaný do vyučovacieho procesu. Prichádza do školy asi raz do mesiaca a so študentmi diskutuje jeden celý deň.
Inak povedané, chodia si mapovať prostredie...
Veľmi poctivo. Keď sme spoločne robili prvý projekt, vytiahli si malé zošity a zapisovali si čo a ako ktorý študent robí. Dnes chápem, že majú veľmi dobrý nos a ich voľba bola správna. Sledovali krivku výkonov jednotlivých študentov a vzali tých najlepších.
Aký bude osud projektov, ktoré sme dnes videli? Použije sa niečo z toho?
Viete, tie témy, ktoré prichádzajú do školy, nie sú určované s tým cieľom, že by sa z nich vyrábali autá. Na to je firma Audi oveľa lepšie vyzbrojená. Je to náročný proces. Ani zo školy si nepamätám, že by bol taký prípad, kedy by škola chcela robiť priamo celé auto. Pre nás je ďaleko efektívnejšie, keď môžeme pracovať metódami, ktoré vypracujú oni z hľadiska technológií. Z hľadiska rozmýšľania chceme byť iní, akademická pôda má prinášať nové impulzy pre zabehnutú firmu. Oni nepotrebujú celé nové auto. Hľadajú nové impulzy, návrhy, nové koncepčné myslenie a najkreatívnejších mladých ľudí potom veľmi radi prijímajú. Aj zmysel tohto projektu bolo nájsť nové tvaroslovia, výtvarné riešenia, ktoré si oni veľmi dôkladne mapujú.
Dá sa dnes uživiť dizajnom?
Na túto otázku neexistuje univerzálna odpoveď. Keď máte priame prepojenie na priemysel v tej forme ako sme si ho vybudovali my, môžete očakávať dve pozitíva. Jedným je čiastočne hradené štúdium a druhým je, že ak je študent talentovaný a pracovitý, má cestu ako si nájsť prácu. Napríklad po tomto projekte si zástupcovia Audi tých najlepších pozvú na stáž. A každý účastník stáže je už vlastne jednou nohou v pohybe. Máme však aj takých absolventov, ktorí boli na stáži vo VW a napokon si založili vlastnú firmu. Pokiaľ je človek talentovaný a pracovitý, dizajnom sa uživí. Integrácia v Európe je už realitou. Náš študent môže ísť do Kolína, alebo hocikde inde. Ak je dobrý, prácu si nájde. Samozrejme na mysli mám transport dizajn. Produkt dizajn a industrial picture je úzko zviazaný s domácou scénou, tam je to problematickejšie, lebo úroveň priemyslu u nás je veľmi chabá. Je však aj úlohou dizajnérov, aby sa to zlepšilo.
V rámci projektu Audi 2020 bol vždy nejaký model spojený s autom. Kto sa kým inšpiroval – odevári autami alebo naopak ?
My sme na začiatku povedali – hľadajte si partnera na oddelení textilu, ktorý zmýšľa rovnako ako vy alebo má rovnakú hierarchiu hodnôt či výtvarný názor. Takže úplne prirodzene vznikli tímy, lepšie či horšie, ktoré vytvárajú projekty spoločne. To znamená, že projekty vznikali súčasne. Študenti sa inšpirovali navzájom, čo je veľmi dôležité. My sme aj chceli, aby boli provokovaní z viacerých strán. Nakoniec sa to ukázalo ako celkom životaschopné. Textiláci videli dané témy inou optikou, moji študenti tiež a v umení je dôležité, aby prichádzali impulzy. Napríklad, keď je študent veľakrát tak zapozeraný do svojho projektu, že impulzy ani nevníma a treba ho na ne naviesť.
Čím sa inšpirujú?
Veľakrát ich inšpirujú veci, ktoré zdanlivo s autami nesúvisia. Napríklad technika vo vnútri počítača. To znamená, že zdroj bol spoločný pre oboch a výtvarná výpoveď bola iná, akoby preformulovaná dizajnérom odevným a dizajnérom automobilovým.
Ktorý z aktuálne predávaných automobilov vás najviac zaujal?
Mne sa v súčasnosti páčia elektromobily. Preto sme aj túto tému robili. Nechceli sme hľadať súčasnosť, ale budúcnosť. Horizontom bol pre nás rok 2020. Robili sme hypotézy, ako by mali vyzerať produkty okolo nás. Samozrejme v reále by potom mali prichádzať s iným nábojom s iným poslaním. Študenti si nakoniec uvedomujú ekologické problémy, ktoré zatiaľ riešili veľmi skromne. Redukcia, ktorú sme očakávali, nebola až taká brutálna, ale automobilky to zobrali. Napokon rozmery neboli redukované – veľa kreácií boli veľkopriestorové limuzíny – ale bol to zámer kvôli značke Audi, ktorá si stále drží kvalitu materiálov na vysokej úrovni a „náskok“ vďaka technike, čo tam nakoniec bolo cítiť. Odvíjalo sa to od stálej diskusie s Klemensom, ktorý prinášal firemnú stratégiu. Na našich projektoch s automobilkami je najcennejšie, že každá, aj v rámci koncernu VW, má inú stratégiu alebo iné hierarchie a úplne autentický prenos informácií bol pre nás veľmi cenný. Projekty, ktoré nemajú živý kontakt s výrobcom veľakrát len skladajú hypotézy, sami si ich vykonštruujú. Tu bola firemná politika prinesená priamo do ateliéru a to sa málokedy stáva.
Stalo sa už v praxi, že si niekto dal navrhnúť povedzme šaty k autu?
Nepamätám si. Všetky kooperácie boli viazané priamo na firmu. Napríklad pre BMW sme riešili tému socha-auto, auto-socha. U nich dominovala požiadavka hľadať nové tvaroslovia, nové tvarové impulzy. Ani nie tak koncepčné, ale tvarové. Estetická stránka bola pre nich dominantná. Chris Bangle bol priamo na škole, osobne vysvetľoval ako si to predstavuje a sám aj vyhodnotil súťaž.
Ako ho vnímali študenti?
Stále ho vnímajú ako ikonu dizajnu. Napokon, to čo publikuje, je zaujímavé. Sami sme ho zažili a presvedčili sa, že je stále hviezdou na dizajnérskom nebi. Bol veľmi príjemný. V každej situácii sa správal ako gentleman. Najprv vždy pozdravil našu sekretárku. Pred študentmi vystupoval veľmi seberovne. A čo ma prekvapilo - vždy mal pri sebe skicár a keď sa uvoľnila atmosféra nám ten skicár ukázal. On je človek, ktorý veľmi silno vníma realitu okolo seba. Bavili sme sa, kde bol na dovolenke. Bol v Afrike a zaujalo ho, že ľudia, ktorí sú negramotní si prostredníctvom piktogramov a internetu dokážu nájsť vynikajúcu prácu v Európe. Jeho optika bola veľmi pestrá a zaujímavá.
Stáva sa dodnes, že dizajnéri so sebou nosia blok a keď im niečo napadne začnú si kresliť?
Vídavam to často. Napríklad Bangle vynikajúco kreslí.
Viac sa dnes pracuje s ceruzkou alebo stále viac robíte na počítači?
Ceruzka bude stále ceruzkou. Primárny nástroj idey a jej zhmotnenia bude stále dôležitý. Počítač je nástroj, ktorý je moderný a ktorý prináša nové polohy. Nemôžete ho však nosiť všade a nie je kreatívny. On vyrieši len formálnu stránku - skvalitní, urýchli a čo je dôležité, napojí návrh pre iné profesie. Digitalizácia vám prinesie veľmi rýchly dialóg s konštruktérom. Aj my používame tablety a softvéry, ktoré prinášajú ďalšie pridané funkcie. To už patrí do výbavy dizajnéra, ale ceruzka je stále ceruzkou. Keď sme robili projekt s Renaultom, ich zaujatosť pre prácu s ceruzkou bola taká silná, že nám nedovolili robiť na počítači. Poslali nám dizajnéra, ktorý dával študentom informácie, ako sa kreslí v Renaulte. Študenti si z toho veľa odniesli. Zistili, že je to nástroj jednoduchý, lacný a dá sa sním urobiť veľmi veľa. Aj toto je možno odpoveď na otázku prečo môžu dizajnérske školy z východnej Európy konkurovať tým západným. Ceruzka a mozog sú stále kapitál.
Dizajn ktorej značky je vám najbližší?
Mne sú najbližšie lietadlá. Žiadnu značku nepreferujem Napríklad teraz sa mi páči lietadlo Nemesis – americký rýchlostný aeroplán, ktorý je z môjho pohľadu absolútna dizajnérska špica a pre mňa je stotožnením funkcie a formy par excellence.
