BRATISLAVA. Pred dvadsiatimi rokmi bol pohon všetkých kolies výsadou niekoľkých typov osobných áut. Pomerne drahé a zložité zariadenie zlepšovalo prenos výkonu na klzkú cestu, ale bolo drahé na údržbu, zvyšovalo hmotnosť auta a citeľne spotrebu.
Odhliadnuc od nadšencov rýchlej jazdy, bežní šoféri potrebujú pohon všetkých kolies iba zriedkavo v prudkom stúpaní alebo pri rozbiehaní na snehu. Preto Honda prišla v roku 1997 s myšlienkou spojiť pripojiteľný pohon všetkých kolies.
Stačila jednoduchá spojka
Model CR-V mal za normálnych okolností poháňané iba predné kolesá a zadné zabrali iba vtedy, ak predné prekĺzli. Honda vymyslela medzinápravovú spojku s vlastným zásobníkom oleja, ktorá nepotrebovala údržbu. Vždy, keď predné kolesá prekĺzli a nastal rozdiel otáčok medzi nápravami, v hydraulickom systéme narástol tlak. Potom mechanizmus pritlačil pomocou excentra na spojku, ktorá sa snažila vyrovnať otáčky záberom zadných kolies.
Prešli k dokonalosti
Myšlienka sa postupne rozšírila medzi ostatné automobilky, ktoré čoraz častejšie používajú medzinápravové spojky rôznej konštrukcie. Na rozdiel od prvých pohonov, ktoré boli výlučne určené iba na pomoc pri rozjazde na šmykľavom povrchu, dnešné spojky dokážu fungovať inteligentne a čiastočne dokážu zlepšiť stabilitu auta pri prejazde zákrutou.
