Každý na každého nadáva: vodiči osobných áut, nákladných, autobusov, motorkári, cyklisti a chodci. Každý z nich sa cíti ukrátený na úkor iného. Pozrime sa na chodcov a cyklistov.
Od Lojza sme dostali jednoduchú otázku:
Lojzo: "Môže ísť cyklista cez priechod pre chodcov na bicykli, a ešte na priechode obísť chodcov?"
Cyklista môže ale nesmie prejsť cez priechod pre chodcov na bicykli. Z toho vyplýva, že ich nesmie na priechode ani obchádzať. Priechod pre chodcov je totiž určený výlučne na prechod chodcov cez cestu. Ak by však cyklista zišiel z bicykla, stáva sa z neho chodec. Lenže, ak cyklista nie je ochotný, z bicykla ho pred priechodom pre chodcov nikto nedostane.
Pri prípadnej zrážke chodca s cyklistom sa môžu obaja nepríjemne zraniť. Chodec zrážkou s bicyklom a cyklista pádom na zem. Napriek tomu sú takí, ktorí neváhajú prejsť priechod šliapaním do pedálov. Ak by zišli z bicykla, asi by stratili niekoľko minút.
Zákaz je v podstate prevenciou nepríjemností alebo nehôd. Zároveň by však "do hry" mala vstúpiť aj ohľaduplnosť jednotlivých účastníkov cestnej premávky. Tak, ako cyklisti neustále žiadajú o ohľaduplnosť vodičov motorových vozidiel, tak isto žiadajú o ohľaduplnosť aj chodci cyklistov.
Značka Priechod pre chodcov (č. V 6a) vyznačuje plochu, na ktorú sa usmerňuje prechod chodcov cez vozovku a ktorou sa zabezpečuje prednosť pešej premávky pred premávkou vozidiel.
§ 52, zákon č. 8/2009 Z.z.:
(2) Iní účastníci cestnej premávky než chodci nesmú chodník používať; to neplatí, ak dopravnou značkou alebo dopravným zariadením je určené inak alebo ak ide o zastavenie alebo státie vozidla, pri ktorom ostane voľná šírka chodníka najmenej 1, 5 m.
Jedným z argumentov, ktoré cyklisti používajú na ospravedlnenie jazdy po priechode pre chodcov a po chodníku (keď to dopravná značka neumožňuje), je nedostatok cestičiek pre cyklistov.
Chodci majú svoje chodníky, motorové vozidlá majú cesty. A cyklisti? Zvyčajne na cyklistické cestičky nenatrafia alebo nie sú zjazdné. Vtedy majú možnosť jazdiť pri pravom okraji vozovky. Cyklista sa tam však necíti bezpečne. Podobne, ako chodci, okolo ktorých "kľučkujú" cyklisti.
Ak sa zoberie do úvahy logika, ktorej základom je nezraniť sa, prípadne pokiaľ možno minimálne, je prirodzené, že si cyklista vyberie radšej "menšie zlo" a začne jazdiť po chodníku. Tým však časť svojho problému prenáša na chodcov, ktorí sú v tom nevinne.
Je pravdou, že mnohí vodiči sú voči cyklistom na ceste neohľaduplní, predchádzajú ich natesno a ohrozujú na živote. Taktiež tu vstupuje do hry prirodzený strach cyklistov, ktorí v prípade zrážky s motorovým vozidlom ťahajú za kratší koniec. Odpoveďou na otázku cyklistov "Kde máme jazdiť, keď je to na ceste nebezpečné a cyklistických cestičiek je tu ako šafranu?" však určite nie je obmedzovanie iných.
V prípade, že by sa chodci cítili byť čoraz viac ohrození cyklistami, mohlo by to viesť časom až tak ďaleko, že by chodci zobrali spravodlivosť do vlastných rúk. Totiž, tak ako je chodec ohrozovaný cyklistom, aj chodec dokáže ohrozovať cyklistu. Kto potom rozsúdi, kde sa stala chyba?
Predstavte si situáciu, že by sa nakoniec povolilo cyklistom jazdiť po chodníkoch a priechodoch pre chodcov. Ak by však smeli cyklisti, prečo by nemohli aj motocyklisti? Tí by mohli argumentovať, že by na chodníku jazdili pomaly. A chodec? tomu by potom veľa priestoru neostalo.
Mimochodom, chodcom je každý z nás.
Dnes majú cyklisti len tieto legálne a bezpečné riešenia problému bicyklovania sa:
- majú možnosť využívať cyklistické cestičky tam kde sú a sú zjazdné
- majú možnosť žiadať výstavbu cyklistických cestičiek tam, kde nie sú alebo opraviť tie, ktoré nie sú zjazdné
- môžu mať odvahu a nebáť sa jazdiť pri kraji vozovky v plnej premávke tam, kde cyklistické cestičky nie sú
- po chodníkoch budú bicykel tlačiť
