Jano: "Každý deň jazdím cez križovatku, na ktorej sa stretávam s inou reakciou vodičov na vzniknutú situáciu. V prílohe zasielam mapku križovatky ulíc Sobranecká cesta a Kapušianska ulica v Michalovciach hneď za mostom cez rieku Laborec (na mapke je chybne označená Sobranecká cesta ako ulica Užhorodská).
Pred križovatkou je dopravná značka (posielam v prílohe ako náčrt) vyznačujúca hlavnú cestu s doplnkovou značkou o tvare križovatky (na mapke je jej poloha vyznačená tromi červenými bodkami). Na značke nie je zakreslená (pravdepodobne) účelová komunikácia vedúca na sever pozdĺž rieky k záhradkárskej osade.
Otázka znie, či je povinné alebo nepovinné na križovatke vyhodiť smerovku doľava, ak idem po hlavnej do Sobraniec, keďže na značke je hlavná smerom doľava (nie v pravom uhle). Alebo je to zakázané, aby nemali iní vodiči jazdiaci za mnou dojem, že odbočujem doľava na záhradkársku osadu a nevznikala tak kolízna situácia, ak by som pokračoval rovno po hlavnej?
Stretávam sa denne so situáciou, že niektorí vodiči smerovku doľava vyhadzujú a pokračujú ďalej po hlavnej smerom trochu doľava a niektorý smerovku nevyhadzujú vôbec.
Ako sa v tomto prípade zachová policajná hliadka idúca za mnou? Bude ma pokutovať za vyhodenie alebo nevyhodenie smerovky doľava ak budem pokračovať po hlavnej?"
Keďže, pred križovatkou je umiestnená dopravná značka, ktorú načrtol Jano, možno takmer s istotou tvrdiť, že cesta k záhradkárskej osade nie je zaradená do cestnej siete. A preto nie je ani vyznačená na dodatkovej tabuľke znázorňujúcej tvar križovatky.
Dodatková tabuľka znázorňujúca tvar križovatky totiž podľa definície zobrazuje skutočný geometrický tvar križovatky. Definícia križovatky zas hovorí, že križovatkou je "miesto, v ktorom sa cesty pretínajú alebo spájajú". V tomto prípade sa však myslí na cesty, ktoré sú zaradené do cestnej siete podľa zákona o pozemných komunikáciách.
Keďže vodiči idúci z akéhokoľvek smeru majú pred sebou na dopravnej značke znázornené, kde je hlavná cesta a aký je skutočný geometrický tvar križovatky, cestu zo záhradkárskej osady by mali brať ako miesto mimo cesty.
Dodatkové tabuľky Tvar križovatky (č. P 12 až P 14) a Tvar dvoch križovatiek (č. P 15) vyznačujú skutočný geometrický tvar križovatky, pričom hlavná cesta je vyznačená čiarou dvojnásobnej šírky ako čiara vyznačujúca vedľajšie cesty, okrem dodatkovej tabuľky Tvar križovatky (č. P 12), ktorá vyznačuje len cesty rovnakého významu. Cesta, po ktorej sa ku križovatke prichádza, je vyznačená čiarou vychádzajúcou od spodného okraja dodatkovej tabuľky s tvarom križovatky v smere jazdy vodiča.
§ 21, zákon č. 8/2009 Z.z.:
(1) Pri vchádzaní na cestu z miesta mimo cesty, z poľnej cesty, z lesnej cesty, z cestičky pre cyklistov, z obytnej zóny alebo z pešej zóny vodič je povinný dať prednosť v jazde vozidlu idúcemu po ceste.
Vodič je (okrem iných situácií) povinný použiť smerovky pred a počas odbočovania, pred a počas zmeny smeru jazdy a aj vtedy, ak si to vyžaduje bezpečnosť cestnej premávky.
To znamená, že každý vodič, ktorý odbočuje z hlavnej cesty na vedľajšiu alebo na miesto mimo cesty, je povinný zapnúť smerovky. Takisto aj vodič, ktorý vychádza z vedľajšej cesty alebo z miesta mimo cesty na hlavnú.
Vodiči idúci výlučne po hlavnej v situácii popisujúcej Janom by vo vzťahu k bezpečnosti premávky a s ohľadom na vodičov, ktorí si nevšimnú znázornený tvar križovatky na dodatkovej tabuľke, by podľa nášho názoru nemali zapínať smerovky. Neodbočujú a ani si to nevyžaduje bezpečnosť cestnej premávky.
Zákon je však v tomto jednoznačný - podľa dodatkovej tabuľky, vodiči idúci po hlavnej zakaždým menia smer jazdy (z hlavnej pokračujú vľavo alebo vpravo). Pred križovatkou a počas nej je teda vodič povinný zapnúť smerovky.
Nemyslíme si však, že by zapnuté smerovky mali spôsobovať v križovatke kolízne situácie. Je totiž rozdiel, ak zapnete smerovky počas spomaľovania alebo počas plynulej nespomaľujúcej jazdy. Vodiči v križovatke idúci z iných smerov to totiž zvyčajne vedia odhadnúť. Len neskúsený vodič by sa "odvážil" vojsť do dráhy nespomaľujúceho vozidla so zapnutými smerovkami.
Napriek tomu, ak by polícia kontrolovala používanie smeroviek na danom mieste v Michalovciach, musela by byť veľmi prísna, ak by tam za nezapnutie smeroviek rozdávala pokuty.
§ 30, zákon č. 8/2009 Z.z.:
(1) Znamenie o zmene smeru jazdy vodič je povinný dávať okrem prípadov uvedených v tomto zákone vždy aj pri zmene smeru jazdy, vybočovaní z neho alebo ak to vyžaduje bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky.
(2) Vodič je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy včas pred začatím jazdného úkonu podľa odseku 1, a to s ohľadom na okolnosti cestnej premávky, najmä na vozidlá idúce za ním a na povahu jazdy.
Podobný problém so zapínaním smeroviek má aj Juro. Popisuje križovatku, ktorá sa nachádza v Brne.
Juro: "Chcem sa spýtať na použitie smeroviek na križovatke v Brne. Hlavná cesta je smerom odspodu z Karlovej na Husovický most, rovno ulica Karlova pokračuje ako vedľajšia cesta. V prípade, že idem po vedľajšej Karlovej a vchádzam v križovatke na hlavnú, pričom pokračujem v smere rovno ďalej po Karlovej, mám vyhadzovať smerovku? Čo má v tomto prípade prednosť: hlavná cesta alebo zmena smeru jazdy? Lebo obvykle sa nebliká ak sa pokračuje po hlavnej, ale tu v prípade, že by som z Karlovej "odbočoval" smerom ďalej rovno na vedľajšiu, vlastne opúšťam hlavnú cestu a tak by som mal blikať. Alebo nie?"
Zväčšiť mapu
Tak, ako sme uviedli vyššie, pri opúšťaní vedľajšej cesty na križovatke netreba vždy zapínať smerovky. Dôležité je vedieť, či odbočujete alebo meníte smer jazdy.
Ak by Juro šiel z vedľajšej cesty na hlavnú, z Karlovej na Karlovu, smerovky zapínať nemusí, lebo ani podľa dopravných značiek a ani podľa skutočnosti nemení smer jazdy. No a v opačnom smere?
Podľa mapy to vyzerá tak, že ani v tomto prípade nejde o zmenu smeru jazdy. Vodič však nič nepokazí, ak ostatným naznačí zapnutím smerovky vpravo, že určite sa nevyberie vľavo.
