O nebezpečenstve priecestia v Polomke kedysi vedeli iba tí, ktorí ním prechádzali. Už je to rok, čo o ňom vie celé Slovensko.
BRATISLAVA. Autobus plný lyžiarov z Bánoviec nad Bebravou smeroval k svahu v Polomke. Takmer 40 ľudí bolo už takmer v cieli, keď ich na neoznačenom železničnom priecestí prevalcoval vlak.
Pokrútené kusy modrého plechu z autobusu, jeho zadné kolesá vo vzduchu a na sedadlách vtesnaná lokomotíva. Niekoľko desiatok ton vážiaci kolos nemohol ubrzdiť, zvyšky vozidla tlačil viac ako 20 metrov.
Na mieste zahynulo 12 ľudí, šesť utrpelo ťažké zranenia, 19 ľahké. Zajtra to bude rok.
Najviac mŕtvych Nehody a smrť na koľajniciach v roku 2009 sa na našich priecestiach stalo 51 nehôd, rok predtým to bolo 109 – od roku 2006 ich počet stúpa; vlani takto zahynulo 26 ľudí, predvlani 17; v roku 2008 u nás na milión kilometrov pripadlo 1,28 nehody na priecestí; horšie z dvanástich sledovaných krajín dopadlo iba Rumunsko s indexom 2,1.
Zdroj: Železnice SR
Táto tragédia ovplyvnila aj štatistiku nehodovosti na našich priecestiach. Vlaňajších nehôd na železniciach bolo síce najmenej od roku 2004, počet mŕtvych sa však vyšplhal na najvyššiu hodnotu od roku 2000. Ani množstvo mŕtvych neprinútilo úrady konať, väčšina priecestí je naďalej nezabezpečená.
Svetlá minulý rok pribudli v Polomke, okrem toho Železnice Slovenskej republiky zabezpečili iba tri priecestia – jedno v Dlhom nad Cirochou, okres Snina, a dve v Ráztočne, pri Handlovej.
„Podľa zákona o dráhach železničné priecestie zriaďuje, rozširuje a zabezpečuje ten, v koho záujme k zmene dochádza,“ povedala hovorkyňa spoločnosti Martina Pavliková. To podľa nej znamená, že zlepšenie bezpečnosti je možné „len a výhradne na náklady obce alebo mesta“. Väčšina obcí na to nemá peniaze.
Jedno z najnebezpečnejších priecestí je v Bratislave. Na Ivanskej ceste tam musia vodiči často vojsť na koľajnice, aby poriadne videli do križovatky. Bratislavčania si na nápravu počkajú. Námestník primátora Milan Cílek hovorí, že mesto len vyčlenilo peniaze na projektovú dokumentáciu rekonštrukcie križovatky. Pribudnúť majú semafory. Mestská časť Ružinov zasa rokuje s investorom o vybudovaní mimoúrovňovej križovatky. Termín radní nepoznajú.
Od poslednej tragickej nehody na priecestí prešli iba dva dni. Pri Ostraticiach v okrese Partizánske sa vo štvrtok zrazila dodávka s osobným vlakom. Jej vodič zrážku neprežil, informoval portál Čas.sk. Pravdepodobne nielen v tomto prípade zlyhal vodič auta. Pavlíková z údajov za rok 2008 tvrdí, že ani jednu z nehôd na priecestí nezavinili železnice. „Vo všetkých prípadoch ide o porušenie zákona zo strany vodičov, cyklistov, chodcov.“
Medzi najhoršími v Európe Vodič dodávky bol maďarskej národnosti. Že zahynul na slovenskom priecestí, však nemusí byť náhoda.
Zo štatistiky takýchto nehôd na milión železničných kilometrov v 12 krajinách Európy, ktorú robia naše železnice, vyplýva, že v roku 2008 ich zaznamenali viac iba v Rumunsku.
Na tento rok si železnice naplánovali nahradiť ručne ovládané závory automatickými na trati Šurany – Veľké Bielice.
Polomku nevyšetrili
Jediné, čo v Polomke po roku pribudlo, je nové signalizačné zariadenie na železničnom priecestí a pomník obetiam.
POLOMKA. Svetlá na priecestí, pomník s kyticami a sviečkami a opatrnejší vodiči. Priecestie v Polomke sa rok po tom, ako tam zahynulo dvanásť ľudí, trochu zmenilo. Prípad však stále nie je uzavretý, vinník nie je pred súdom.
Vodiča autobusu Jána Minaroviča doteraz neobžalovali. Vyšetrovateľka čaká na stanovisko srbskej zdravotnej poisťovne, ktorá hradila náklady jednej z poškodených. Vodiča obvinili z prečinu všeobecného ohrozenia, ale prípad nemôžu uzavrieť.
„Polícia a justícia mali urobiť oveľa viac. Mali zapojiť aj Interpol. Najprv tvrdili, že vytvoria špeciálny vyšetrovací tím a nakoniec na tom pracuje jedna vyšetrovateľka,“ hovorí Dušan Slížik, ktorý prišiel pri nehode o brata
a švagrinú.
Expertíza potvrdila, že nehodu nezavinil rušňovodič ani železničné zariadenia. Hasič Oto Hudec z Banskej Bystrice už viac ako 20 rokov zachraňuje, ale takú tragédiu ešte nevidel. Po niekoľkohodinovom zásahu v Polomke skončil aj so štyrmi kolegami v rukách psychológov. „Bolo to strašné. Trosky boli úplne všade. Vyzeralo to, ako keby vybuchol granát. Vedeli sme, že tam už nemôže byť nikto živý. Zodvihli sme vrak a postupne sme vynášali mŕtvych ľudí,“ hovorí hasič.
Pozostalí prosili o zásah aj premiéra, ministra vnútra aj prezidentskú kanceláriu. Chcú ísť až do Štrasburgu.
Daniel Vražda
