Pokutu mal dostať za to, že stál málo na stopke

Maxo: "Zaparkoval som na parkovisku, kde za mnou prišli mestskí policajti na aute. Ja som bol v tom momente vedľa auta, auto bolo odstavené a zamknuté. Povedali mi, aby som predložil doklady, pretože som prešiel cez jednosmerku v protismere.

Tvrdenie som sa snažil vyvrátiť s odôvodnením, že stojím na parkovisku, kde okrem mňa zvykli parkovať ešte 2 ďalšie rovnaké autá rovnakej farby (často to miesto navštevujem). Taktiež som sa ich opýtal, či vedia preukázať, že som to bol ja. Policajt mi odpovedal, že nemá nahrávku a dôkaz je jeho kolega, ktorý to spolu s ním videl.

Požiadal som ich, nech na stanici mestskej polície spíšeme zápisnicu, nech to posúdia na dopravnom inšpektoráte.

Policajt nevidel moju ŠPZ a zapísal si ju až v momente, keď som spolu s nimi odchádzal na policajnú stanicu. Na stanici mestskej polície na mňa robili nátlak, vraj počul, ako som pred chvíľou povedal, že som cez tú jednosmerku šiel v protismere. Som si však istý, že som sa o ničom takom nezmienil. Môžu použiť prevahu slova voči mne?"

V prvom rade treba povedať, že v kompetencii mestských alebo obecných policajtov je aj kontrola dodržiavania zákazu vjazdu. Dopravné značky zakazujúce vjazd sa pritom zvyčajne umiestňujú na konci jednosmeriek, aby tak zabezpečili, že jednosmerka nebude mať obojsmernú prevádzku.

§ 3, zákon č. 564/1991 Zb.:

(1) Obecná polícia
f) objasňuje priestupky, ak tak ustanovuje osobitný predpis, prejednáva v blokovom konaní priestupky ustanovené osobitným predpisom a priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchané neuposlúchnutím pokynu vyplývajúceho
1. z dopravnej značky zákaz zastavenia, zákaz státia, zákaz vjazdu, zákaz odbočovania, zákaz otáčania, prikázaný smer jazdy, prikázaný smer obchádzania, vyhradené parkovisko, obytná zóna, pešia zóna, školská zóna, zóna s dopravným obmedzením a parkovisko,
2. zo všeobecnej úpravy cestnej premávky, ktorou sa zakazuje zastavenie, státie a vjazd vozidiel,

V poriadku bol aj postup s predvedením Maxa na stanicu mestskej polície. Príslušník obecnej polície je totiž oprávnený požadovať pri plnení svojich úloh potrebné vysvetlenie od osoby, ktorá môže prispieť k objasneniu skutočností dôležitých pre odhalenie priestupku.

Spôsob, aký si mestskí policajti na ich stanici zvolili na zistenie toho, či sa priestupok stal, sa nedá nazvať ako slušný a možno ani ako zákonný. Nevieme síce, či Maxo šiel alebo nešiel cez jednosmerku v protismere, no vynucovanie priznania klamstvom je v právnom štáte určite neprípustné.

Aj keby Maxo šiel v protismere, pričom by policajtom klamal, že nešiel, mestský policajt ho nesmie presviedčať o tom, že povedal niečo, čo neodznelo a následne to použiť ako dôkaz pre podporu toho, že sa stal priestupok.

§ 7, zákon č. 564/1991 Zb.:

Príslušník obecnej polície pri plnení úloh je povinný najmä
b) dbať na vážnosť, česť a dôstojnosť občanov i svoju vlastnú a nepripustiť, aby občanom v súvislosti s činnosťou obecnej polície vznikla bezdôvodná ujma a prípadný zásah do ich práv a slobôd neprekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného zákrokom,

Podľa nášho názoru, mestskí policajti pri objasňovaní priestupku stavili na to, že svedectvo kolegu, ktorý s prejednávajúcim policajtom slúžil v tom istom čase na tom istom mieste, je dostatočný dôkaz na usvedčenie Maxa z porušenia dopravného priestupku.

Myslíme si však, že takéto svedectvo sa dá v konaní pred správnym orgánom, prípadne súdom, ľahko spochybniť. Nemusí byť preto akceptované. To, že obaja mestskí policajti pracujú v tíme predpokladá, že sa budú podporovať v každej situácii. Nie je z toho vylúčená ani podpora svedectvom, aj v prípade, že sa priestupok nestal.

Bez fotografie alebo videozáznamu, na ktorom by bolo vidno, že vozidlo prešlo jednosmerku v protismere, alebo bez svedectva niekoho, kto s mestskou políciou a ani s Maxom nemá nič spoločné, budú mestskí policajti ťažko dokazovať, že priestupok sa stal.

Aby sme však boli objektívni, nedá nám k problému Maxa ešte nenapísať: ak majú mestskí policajti pravdu a Maxo šiel cez protismer, porušil dopravné predpisy a ohrozil bezpečnosť cestnej premávky. Ak to urobil vedome a úmyselne, zlyhal aj v otázke morálky, cti a slušnosti.

Priznať si chybu nie je hanbou. Dokonca, každý dokáže pochopiť, keď niekto pochybí neúmyselne. Ak však Maxo prešiel jednosmerku v protismere len preto, aby z toho mal prospech nehľadiac na pravidlá a potreby iných, určite si nezaslúži byť držiteľom vodičského preukazu. Ak totiž nemá zábrany v prechádzaní jednosmerky v protismere, je možné, že nemá zábrany porušiť aj iné dopravné predpisy, ktoré môžu skončiť tragédiou.

Podobný problém, ako Maxo, nám popísal Marian:

Marian: "Hliadka dopravnej polície zastavila známeho na novom cca 0,5 ročnom aute nemenovanej značky. Keď policajt zistil, že nie je dôvod na udelenie pokuty za technický stav, pásy a podobne, vytlačil zo seba: "Viete akého dopravného priestupku ste sa dopustil?"
Odpoveď: "Nie".
"Nemal ste počas jazdy zapnuté svetlá ako nariaďuje vyhláška. Zaplatíte pokutu 60 €."

Na to začala vážna diskusia o dôkaze (fotke), ktorú má hliadka, ktorá sa nedá zavolať vysielačkou a aj tak je to vraj jedno, lebo sú tam 4 kolegovia a "všetci sme videli, že ste nesvietil".

Na otázku, že ako je to možné, že teraz svietim a vy ste videli, že nesvietim, odpovedal jeden: "môžete mať pokazené relé".

Policajti neustúpili, ale nakoniec zredukovali pokutu len na 20 €. Porucha na svetlách sa samozrejme nikdy pred týmto incidentom a ani potom nevyskytla.

Iného známeho zastavila hliadka dopravnej polície a udelila mu pokutu 60 € za priestupok: "málo ste stál na stopke". Tiež neexistoval žiadny videozáznam a tiež policajt nevedel presne definovať, koľko je dosť, ale na pokute jednoznačne trval.

Je takýto postup polície začiatok policajného teroru? Je nutné aby Polícia provokovala k porušovaniu dopravných predpisov a keď ani to nezaberie, tak si niečo vymyslíme? Nie je takéto správanie logickým vyústením tlaku na vyberanie pokút?"

V prvom Marianovom prípade ide o podobný problém s dokazovaním, aký sme vysvetľovali na možnom Maxovom priestupku. Ani tu nie je jasné, či sa priestupok stal alebo nie. Bez právoplatného rozhodnutia sa však na obvineného z priestupku hľadí ako na nevinného.

Svedectvo tímu policajtov kontrolujúcich dodržiavanie dopravných predpisov sa aj tu môže chápať ako zaujaté a v prípade, že by Marianov známy pokutu neakceptoval, policajti by mohli mať problém priestupok dokázať.

Nehovoriac o tom, že tvrdenie o existencii fotografie ako dôkazu u kolegov, s ktorými sa nedá spojiť vysielačkou, je zvláštne. Najmä, keď si uvedomíte, že ak sa nemohol spojiť s kolegami, policajt prejednávajúci priestupok v blokovom konaní nemal možnosť dozvedieť sa, že fotografia ako dôkaz existuje.

Druhý prípad, ak sa skutočne stal tak, ako ho Marian opísal, je závažnejší. Ak policajt obvinil vodiča z neexistujúceho priestupku - krátkeho státia na stopke a vyžadoval za to zaplatenie pokuty, prinajmenšom to znamená, že ten, kto má kontrolovať dodržiavanie dopravných predpisov, ich neovláda. Alebo v tom bol bočný úmysel?