BRATISLAVA. Kto bude chcieť využiť novú maximálnu rýchlosť, mal by mať v aute elektronický stabilizačný systém ESP a posilňovač riadenia s variabilným účinkom v závislosti na rýchlosti. Vhodný je tiež asistent núdzového brzdenia alebo dištančný radar. Základným predpokladom rýchlej jazdy je podstatne vyššia konštrukčná rýchlosť auta.
Čím je rýchlosť auta vyššia, tým väčšie následky môže mať aj jemný vyhýbací manéver na obídenie prekážky. Kým v stovke dokážete na modernom aute obísť prekážku vyhnutím sa do vedľajšieho pruhu, v stotridsiatke by podobný manéver s volantom spôsobil neovládateľný šmyk. „Na dnešných autách nie je problém ísť stošesťdesiat. To dokáže každý, problém nastane, keď treba reagovať“, upozorňuje automobilový pretekár rely Igor Drotár. „Vtedy sa ukáže, kto má akú reakciu, zrak alebo fyzickú danosť správne zareagovať.“
Stabilizačný systém nevyhnutný
V stošesťdesiatke môžete zmeniť jazdný pruh iba veľmi miernym manévrom, pretože každý prudší manéver auto rozkmitá. Jedine stabilizačný systém dokáže zabrániť rozkývaniu auta a vzniku šmyku. Zvlášť je potrebný pri autách s vyšším ťažiskom ako sú mininivany alebo vozidlá kategórie SUV. Stabilizačný systém síce udrží auto v smere a pomôže prekážku obísť, ale neskráti brzdnú dráhu. Preto treba mať pri jazde vysokou rýchlosťou patričný rozhľad.
Potrebujete voľný pruh a asistenta
Pri rýchlosti 160 kilometrov za hodinu prejde auto za jednu sekundu 44 metrov a podľa testov zahraničných redakcií kvalitné športové autá ubrzdia takúto rýchlosť na dráhe 93 až 110 metrov. Ak sústredený šofér potrebuje na zareagovanie a uvedenie bŕzd do činnosti 1,5 sekundy potrebuje mať na úplné zastavenie priestor minimálne 160 metrov.
K výraznému skráteniu brzdnej dráhy v rizikovej situácii pomáha brzdový asistent, ktorý pri rýchlom zošliapnutí brzdy vyvolá maximálny tlak v brzdách na začiatku brzdenia, kedy sa rozhoduje o metroch. Dnes majú brzdový asistent aj malé autá. Tento technický prvok zaviedol pred rokmi Mercedes na základe rozboru reakcií vodičov v skutočných situáciách. Asistent dokáže eliminovať nedôsledné stlačenie brzdy vodičom a skrátiť brzdnú dráhu v praxi o 25 percent.
Nezapínajte tempomat
Tempomat pomáha udržiavať stálu rýchlosť a necháva vodičovi priestor na oddych, ale bezpečný je pri nižších rýchlostiach. Vodič má totiž pri zapnutom tempomate nohu mimo plynového pedála a tým pádom horšiu reakciu pri stúpaní na brzdu. Navyše, kým pri preložení nohy z plynového pedála motor prestane ťahať hneď, pri zapnutom tempomate, ťahá až do momentu stlačenia brzdy.
Na stošesťdesiatku bude vhodný trempomat s radarom, ktorý sníma priestor pred autom a v závislosti od rýchlosti určuje bezpečnú vzdialenosť za autami vpredu. Ak radar zbadá približujúce sa auto, samočinne začne brzdiť. V stošesťdesiatke bude najdôležitejšie sledovať premávku a predvídať reakcie vodičov v pomalom pruhu.
S tlmenými svetlami radšej nie
Limitujúcim faktorom rýchlosti je povrch cesty a viditeľnosť. V hustom daždi sú paradoxne rýchle autá so širokými pneumatikami v nevýhode a musia ísť pomalšie. Podľa meraní nemeckého autoklubu ADAC riziko vzniku aquaplaningu po prekročení stovky logaritmicky rastie. Najmä u širokých pneumatík s hĺbkou dezénu pod osem milimetrov.
Hustá premávka vo večerných hodinách núti jazdiť pri tlmených svetlách, kedy je osvetlená časť cesty podstatne kratšia, než akú potrebuje šofér na zastavenie v rýchlosti 160 kilometrov za hodinu.
Auto musí mať rezervu
Podľa Drotára, bezpečná rýchlosť je taká, pri ktorej je auto na ceste stabilné, bez známok neistoty a šofér môže úspešne zareagovať na hroziace nebezpečenstvo. „Určite by nemali jazdiť 160 autá, ktoré majú takú konštrukčnú rýchlosť. Tým stačí maximálne 130 kilometrov za hodinu.“ Pre autá s konštrukčnou rýchlosťou 250 kilometrov za hodinu môže byť stošesťdesiatka bezpečná cestovná rýchlosť.
Pretekár Martin Koiš vidí v stošesťdesiatke pozitívne zrýchlenie dopravy bez negatívneho dopadu na bezpečnosť. „Rýchlejšie pôjdu iba šoféri na dobrých autách. So staršími a slabšími budú šetriť palivo aj auto.
Závisí od okolností
Na Slovensku zrejme pribudnú úseky diaľnic konštrukčne spôsobilé na stošesťdesiatku a rovnako mnohí šoféri majú bezpečné a rýchle autá. Konečná bezpečnosť pri vysokej rýchlosti však závisí od vodiča, jeho momentálneho psychického a fyzického stavu, zraku, dopravnej situácie, viditeľnosti a osvetlenia dráhy. Cesta a dobré auto teda na stošesťdesiatku nestačia.
Popri kamiónoch radšej pomalšie
Limitujúcim faktorom rýchlosti môže byť kolóna, ktorú predchádzate rýchlym pruhom diaľnice. Súvislý pás kamiónov ide maximálne deväťdesiatkou a to isté platí o autách medzi nimi, preto môžu byť nebezpečné. Ak sa vodič auta medzi kamiónmi vysunie bez pozretia do spätného zrkadla, ohrozí seba a tiež auto idúce stošesťdesiatkou. Ak je zrejmé, že súvislá kolóna v pomalom pruhu ide výrazne menej ako stotridsať, radšej maximálnu rýchlosť 160 kilometrov za hodinu nevyužívajte.
S akým autom ísť bezpečne 160 tkou?
| - konštrukčná rýchlosť aspoň 200 km/h |
| - stabilizačný systém |
| - posilňovač riadenia s variabilným účinkom |
| - asistent núdzového brzdenia |
| - pneumatiky s konštrukčnou rýchlosťou 200 km/h |
| - dobré svetlomety |
| - dištančný radar |
Ako bezpečne jazdiť 160 km/h
| - pozerať ďaleko dopredu |
| - sústrediť sa iba na jazdu |
| - predvídať konanie iných |
| - mať obe ruky na volante |
| - robiť iba jemné pohyby volantom |
| - nezapínať tempomat |
| - neobiehať kamióny |
